Koncom januára 1942 býval u nás v podnájme ruský špión z takzvanej Červenej kapely. Bol to Nemec, ktorý ušiel z „tisícročnej ríše“ do bývalého Sovietskeho zväzu (Ruska). Môjmu otcovi sa predstavil menom Schwarz, ale v skutočnosti sa menoval Schramm. Denník Pravda vyhrabal tento starý príbeh a uverejnil ho v rozsiahlom článku 6. augusta 1971. Autor zrejme čerpal z protokolov niekdajšieho ústredia štátnej bezpečnosti (ÚŠB), a špiónsky príbeh opísal takto:
„Gestapo zistilo, že Schwarza a Fompferru v roku 1939 vyslali z Moskvy ako desiatky iných rozviedčikov do Európy. Šli vraj cez Paríž, Brusel a Mníchov až potom prišli na Slovensko. Mali plniť spravodajské úlohy pre generálny štáb Červenej armády. Ďalej gestapo zistilo, že patria do organizácie, ktorú Abwehr nazval Červenou kapelou a admirál Canaris, šéf nacistickej špionážnej a kontrašpionážnej služby, sa ju do tých čias márne snažil odhaliť.“
Autor článku sa asi nevedome zmýlil v tvrdení, že Rusi už v roku 1939 vyslali týchto agentov do Európy, aby už vtedy pôsobili s inými ruskými špiónmi v krajinách, ktoré okupovali nacisti. Podľa mojich poznatkov však špióni Schwarz a Fompferra prišli do okupovaných krajín Európy až koncom roka 1941(nie 1939), ako to uviedli noviny Pravda.
Podľa mojich poznatkov je tento časový „omyl“ historicky účelová lož. Práve o dva roky skorší termín vyslania špiónov Červenej kapely by mal verejnosť presvedčiť o údajnej Stalinovej predvídavosti na vojnu s Hitlerom. Obhájiť to, že on s ním múdro a oprávnene podpísal hnebný vojenský pakt. Ospravedlniť to, že totálne zlyhal pred útokom nacistického Nemecka na svojho spojenca Rusko.
Veď skorší termín rok 1939 vylučuje práve správanie sa Stalina pred a hneď po napadnutí nacistami, ale aj očisťuje amatérske špiónstvo dvoch agentov Moskvy na Slovensku. Veď prečo by chcel „neomylný“ Stalin riskovať krach ťažko dohodnutého paktu s Hitlerom tým, že vyšle do jeho okupovaného panstva svojich špiónov? Aj profesijne zdatný Canarisov Abwehr intenzívne a márne pátral už dva roky pred vojnou s Ruskom po agentoch Červenej kapely v okupovanej Európe, ale ich nikde nenašiel. Prvú stopu o ich existencii zistil Canaris až začiatkom roka 1942, keď agenti ÚŠB vysliedili Schwarzovu vysielačku u mojich rodičov v Piešťanoch. To nepriamo potvrdzujú aj ďalšie citáty z článku v denníku Pravda (bez jazykovej úpravy):
„Agenti Ústredne štátnej bezpečnosti v spolupráci s gestapákmi vytvorili okolo Schwarza a Fompferru - hrdinov nášho rozprávania – neviditeľnú sieť pozorovateľov a stopovateľov, takže vedeli o každom ich kroku. Keď ráno 5. februára 1942 odcestoval Schwarz do Bratislavy pre vysielačku, už ho mali na očiach. Kufrík s vysielačkou nechal najprv v úschovni batožín na stanici v Piešťanoch, lebo nemal pre ňu vhodný úkryt. Potom po dohode s Fompferrom sa rozhodol ju nechať u cukrára Sitka.“
„Správa o zatknutí dvoch sovietskych rozviedčikov hneď letela do Berlína a dostala sa aj na stôl Heydricha a vzrušila ho.“ (Bol šéfom tajnej polície, obergruppenführrerom SS a budúcim miestodržiteľom v Protektoráte Čiech a Moravy, ktorého v Prahe zabili výsadkári Kubiš a Gabčík). Ako odvetu Nemci vypálili obec Lidice (pozn. J.S).
„Vypracoval ju gestapák Kozlovský a niektoré fakty nasvedčovali, že sa podarilo potvrdiť skutočnosti, ktoré doteraz boli len dohadmi. Heydrich usúdil, že prišla jeho pravá chvíľa, že sa musí chopiť prípadu, ktorý hnevá samotného Hitlera.“ (Koniec citátov z denníka Pravda).
Až veľmi úsmevne pôsobí konanie neprofesionala Schwarza, keď pricestoval z Bratislavy do Piešťan s vysielačkou. Najskôr ju dal do úschovne na železničnej stanici, ale o pár hodín ju zasa odniesol do nášho domu. Profesionál takto nemôže zmätkovať a náhodne sa rozhodovať - raz tak a hneď inak. Jeho neprofesionálnosť sa prejavila aj v tom, že sa na Slovensku oženil so Slovenkou a tá mu porodila dieťa. Konal amatérsky, keď chcel byť nablízku rodičke a preto zmenil úkryt vysielačky z Bratislavy do Piešťan.
Azda Schwarzovi na utajenie návštev manželky (rodičky) v nemocnici stačil iba biely plášť? Veď v tom čase ju už vizitíroval iný „doktor“ - šéf agentov ÚŠB Imrich Sucký. Každý krok Schwarza a Fomferru dal pozorne sledovať a od prvého dňa vedel, že sa vysielačka nachádza v našom dome. Iba ruskí špióni si nevšimli, že sú viac než mesiac v jeho pasci.
To len dosvedčuje, že slávna Červená kapela mala na Slovensku len narýchlo naverbovaných agentov. Ak by Moskva pripravovala diverziu proti Nemecku ešte v roku 1939, tak by k nám nevyslala agentov, ktorí by nerobili školácke chyby. O dva roky skorším termínom ich vyslania z Moskvy k nám je skutočná lož, ktorá má očistiť osudový omyl vraj neomylného génia, v skutočnosti masového vraha a krutovládcu J. V. Stalina.
Veď on ani vtedy, keď už nemecké tanky rachotili na západných hraniciach jeho impéria, nechcel uveriť hodnoverným hláseniam spravodajcov z pohraničia s Poľskom.. Považoval ich za provokáciu západných rozviedok voči svojmu vierolomnému spojencovi, s ktorým si po podpísaní paktu podelil napadnuté Poľsko a pre seba uchvátil celé Pobaltie. Po prepadnutí nacistami v júni 1941 sa však psychicky zrútil a tri dni sa skrýval v kremeľskej nore. Až potom prehovoril k občanom o napadnutí krajiny Nemeckom, ktoré ruská tlač dva roky ospevovala ako vzor spoločného nacionálneho socializmu.
On chorobne nedôverčivý a „neomylný“ slepo veril psychopatovi Hitlerovi, že ich spojenectvo vydrží z pragmatických dôvodov. Očakával, že nemecké dobyvačné plány sa neuskutočnia na Východe, ale že jeho „spojenec“ bude chcieť pre svoj vraj utláčaný národ dobyť strategicky a hospodársky významnejší „životný priestor“ na Západe. Prerátal sa však, lebo nedočkavý agresor zmenil po neúspešnom bombardovaní ostrovného Anglicka svoje agresívne plány a rozpútal boje na dvoch frontoch - aj voči spojeneckému Rusku.
Stalin a Hitler, dvaja najmocnejší a najbrutálnejší diktátori sveta, uvažovali ako spojenci odlišne. Aj chorobne upodozrievavý Führer sa zmýlil v čase vyslania špiónov Červenej kapely do ním okupovanej Európy. Veľmi precenil predvídavosť, lesť a vierolomnosť svojho dočasného priateľa Stalina. Potvrdilo sa, že spájanie sa mocných diktátorov vždy spôsobí svetu len skazu, katastrofu a najväčšie zlo.
(Pokračovanie čoskoro.)
P-S.: Aj tento obsahom výnimočný blog zmrazila v čítaní nepriazeň a cenzúra administrátora. Keď deň po zverejní dosiahol ich počet len minimum 610 - krát. Za ďalších 7 hodín bol však prírastok čítania blogu neuveriteľných(?) 76 - krát. Takže akú reálnu hodnotu predstavujú rôzne tabuľky o počtoch čítania individuálnych blogov a popularity ich blogerov, keď v mojom prípade sú len prejavom pomsty, svojvôle a diskriminácie???
