Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slovami kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom " fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete rešpektuje v politike bez výhrad. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, tak by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, by potom nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb sú bezvýznamná strana, lebo majú len jedenásť poslaneckých mandátov. Ale televízie im systematicky dovolia jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom zmazať platný výsledok volieb a vytvárať aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, aby štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu navyše televízny „arbiter“ nedovolí sa obete brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ako by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde, a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad ten „Vraj óda na Čaputovú? - uverejnený v októbri a tiež „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. júna). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde a Matovičovi osobitne. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje činy aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných, problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila u občanov nedôveru, neistotu a už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme pádu vlády sa leje v čase pandémie veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto by už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
Každé iné verejné informácie už o schválenej ochrane proti Covidu 19 budú považované za dezinformácie, vyvolávajúce v štáte chaos. Za ich šírenie by mal byť primeraný postih v súlade s platnou legislatívou.
Tiež v záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu je treba dôsledne posúdiť účasť každého stáleho člena štábu a zároveň podstatne znížiť počet jeho členov. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchlejšie i lepšie rozhodnutia je príťažou.
Rozhodujúca by mala byť výlučne epidemiologická odbornosť a záujmy globálnej ekonomiky, až potom špecifické potreby a záujmy profesií či iných občianskych zoskupení. Odmietnuť treba aj osobné intervencie u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už prijatých opatrení proti Covidu 19. Z dôvodu, že sa už nemôžu ľubovoľne a individuálne zmeniť.
(Poznámka autora - Napriek viacerým pokusom, pre ktoré som siahol na úpravu článku, sa mi nepodarilo vymazať jeho opakujúci sa celý text. Nedalo sa mi opraviť ani chybné riadkovanie a menšie písmo v závere blogu. Chyba bude v systéme pána správcu. Zároveň je tak veľmi sťažený prístup k informáciám pod blogom. Aj tak sa čitateľom ospravedlňujem.)
Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slová kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom
„ fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete v politike bez výhrad rešpektuje. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, potom by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, tak by nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb majú len jedenásť poslaneckých mandátov. A systematicky im tak dovoliť jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom nezákonne zmazať platný výsledok volieb a aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, ab štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu ešte televízny „arbiter“ nedovolí sa brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ak by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento môj omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad „Vraj óda na ......, „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. júna). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde s Matovičom. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje kroky aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných a problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie relatívne prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila obavu, neistotu už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme položenia vlády sa v čase pandémie leje veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky za spoločné rozhodnutia v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
Každé iné verejné informácie už o schválenej ochrane proti Covidu 19 budú považované za dezinformácie, vyvolávajúce v štáte chaos. Za ich šírenie by mal byť primeraný postih v súlade s platnou legislatívou.
Tiež v záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu je treba dôsledne posúdiť účasť každého stáleho člena štábu a zároveň podstatne znížiť počet jeho členov. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchlejšie i lepšie rozhodnutia je príťažou.
Rozhodujúca by mala byť výlučne epidemiologická odbornosť a záujmy globálnej ekonomiky, až potom špecifické potreby a záujmy profesií či iných občianskych zoskupení. Odmietnuť treba aj osobné intervencie u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už prijatých opatrení proti Covidu 19. Z dôvodu, že sa už nemôžu ľubovoľne a individuálne zmeniť.
Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slová kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom
„ fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete v politike bez výhrad rešpektuje. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, potom by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, tak by nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb majú len jedenásť poslaneckých mandátov. A systematicky im tak dovoliť jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom nezákonne zmazať platný výsledok volieb a aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, ab štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu ešte televízny „arbiter“ nedovolí sa brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ak by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento môj omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad „Vraj óda na ......, „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. júna). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde s Matovičom. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje kroky aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných a problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie relatívne prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila obavu, neistotu už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme položenia vlády sa v čase pandémie leje veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky za spoločné rozhodnutia v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
Každé iné verejné informácie už o schválenej ochrane proti Covidu 19 budú považované za dezinformácie, vyvolávajúce v štáte chaos. Za ich šírenie by mal byť primeraný postih v súlade s platnou legislatívou.
Tiež v záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu je treba dôsledne posúdiť účasť každého stáleho člena štábu a zároveň podstatne znížiť počet jeho členov. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchlejšie i lepšie rozhodnutia je príťažou.
Rozhodujúca by mala byť výlučne epidemiologická odbornosť a záujmy globálnej ekonomiky, až potom špecifické potreby a záujmy profesií či iných občianskych zoskupení. Odmietnuť treba aj osobné intervencie u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už prijatých opatrení proti Covidu 19. Z dôvodu, že sa už nemôžu ľubovoľne a individuálne zmeniť.
Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slová kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom
„ fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete v politike bez výhrad rešpektuje. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, potom by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, tak by nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb majú len jedenásť poslaneckých mandátov. A systematicky im tak dovoliť jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom nezákonne zmazať platný výsledok volieb a aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, ab štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu ešte televízny „arbiter“ nedovolí sa brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ak by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento môj omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad „Vraj óda na ......, „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. júna). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde s Matovičom. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje kroky aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných a problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie relatívne prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila obavu, neistotu už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme položenia vlády sa v čase pandémie leje veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky za spoločné rozhodnutia v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
Každé iné verejné informácie už o schválenej ochrane proti Covidu 19 budú považované za dezinformácie, vyvolávajúce v štáte chaos. Za ich šírenie by mal byť primeraný postih v súlade s platnou legislatívou.
Tiež v záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu je treba dôsledne posúdiť účasť každého stáleho člena štábu a zároveň podstatne znížiť počet jeho členov. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchlejšie i lepšie rozhodnutia je príťažou.
Rozhodujúca by mala byť výlučne epidemiologická odbornosť a záujmy globálnej ekonomiky, až potom špecifické potreby a záujmy profesií či iných občianskych zoskupení. Odmietnuť treba aj osobné intervencie u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už prijatých opatrení proti Covidu 19. Z dôvodu, že sa už nemôžu ľubovoľne a individuálne zmeniť.
Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slová kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom
„ fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete v politike bez výhrad rešpektuje. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, potom by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, tak by nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb majú len jedenásť poslaneckých mandátov. A systematicky im tak dovoliť jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom nezákonne zmazať platný výsledok volieb a aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, ab štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu ešte televízny „arbiter“ nedovolí sa brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ak by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento môj omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad „Vraj óda na ......, „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. júna). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde s Matovičom. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje kroky aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných a problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie relatívne prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila obavu, neistotu už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme položenia vlády sa v čase pandémie leje veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky za spoločné rozhodnutia v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
Každé iné verejné informácie už o schválenej ochrane proti Covidu 19 budú považované za dezinformácie, vyvolávajúce v štáte chaos. Za ich šírenie by mal byť primeraný postih v súlade s platnou legislatívou.
Tiež v záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu je treba dôsledne posúdiť účasť každého stáleho člena štábu a zároveň podstatne znížiť počet jeho členov. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchlejšie i lepšie rozhodnutia je príťažou.
Rozhodujúca by mala byť výlučne epidemiologická odbornosť a záujmy globálnej ekonomiky, až potom špecifické potreby a záujmy profesií či iných občianskych zoskupení. Odmietnuť treba aj osobné intervencie u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už prijatých opatrení proti Covidu 19. Z dôvodu, že sa už nemôžu ľubovoľne a individuálne zmeniť.
Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slová kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom
„ fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete v politike bez výhrad rešpektuje. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, potom by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, tak by nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb majú len jedenásť poslaneckých mandátov. A systematicky im tak dovoliť jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom nezákonne zmazať platný výsledok volieb a aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, ab štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu ešte televízny „arbiter“ nedovolí sa brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ak by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento môj omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad „Vraj óda na ......, „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. júna). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde s Matovičom. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje kroky aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných a problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie relatívne prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila obavu, neistotu už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme položenia vlády sa v čase pandémie leje veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky za spoločné rozhodnutia v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
Každé iné verejné informácie už o schválenej ochrane proti Covidu 19 budú považované za dezinformácie, vyvolávajúce v štáte chaos. Za ich šírenie by mal byť primeraný postih v súlade s platnou legislatívou.
Tiež v záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu je treba dôsledne posúdiť účasť každého stáleho člena štábu a zároveň podstatne znížiť počet jeho členov. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchlejšie i lepšie rozhodnutia je príťažou.
Rozhodujúca by mala byť výlučne epidemiologická odbornosť a záujmy globálnej ekonomiky, až potom špecifické potreby a záujmy profesií či iných občianskych zoskupení. Odmietnuť treba aj osobné intervencie u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už prijatých opatrení proti Covidu 19. Z dôvodu, že sa už nemôžu ľubovoľne a individuálne zmeniť.
Aký je teda dôvod, a prečo sa podobná kampaň ako proti prezidentovi Kováčovi, koná dnes proti len 9-mesačnej vláde a predovšetkým jej premiérovi? Budem parafrázovať na súčasnosť slová kedysi podpredsedu vládneho HZDS Matejku o hlave štátu: Matoviča sa potrebujeme zbaviť za každú cenu, lebo je pre nás tým najväčším nebezpečím! Pre kriminálnu a chamtivú oligarchiu, kriminálny Ficov Smer a jeho bývalé hlavné persóny z falošného Hlasu.
Už pred mesiacmi som o tom písal a to aj konkretizoval vo viacerých blogoch. Napríklad v tomto: „Ohrozená oligarchická moc hľadá záchranu v zmene premiéra“ zo 4. mája. Rovnako zo 6. októbra: „Hrá sa na nedôveryhodnosť premiéra, aby padla vláda a vznikla nová“.
Ale blogy boli spochybňované ako fabulácie senilného starca. Ale práve už vtedy šlo o to, čo mi vtedy čitatelia nechceli uveriť a niektorí z nich články nazvali výtvorom „ fantazmagora“. Takže sa už teraz vykľuli ako čert z vreca rôzne politologické, politické a mediálne náreky aj neuvážené a účelové úvahy o potrebe Igora Matoviča čo najskôr vymeniť v kresle premiéra za iného prijateľného koaličného politika (zrejme pána Sulíka).
Ak sa to nebude môcť skoro realizovať, tak potom vyvolať intenzívnym šírením mediálnych dezinformácií a kritikou vlády „nevyhnutnosť“ predčasných volieb už v budúcom roku. Bez ohľadu na katastrofálne dôsledky tohto účelového „zločinu“ proti záujmom štátu a občanov. Lebo tak by v krajine vzrástol chaos, nenávisť, nezodpovednosť aj revolta a širšie rozdelenie navzájom nenávistných, rozvadených aj sklamaných občanov. Bol by to len nevyhnutný návrat do starej doby po zavraždení novinára Kuciaka a hromadných protestov. A tiež návrat do čias netrestanej korupcie, do raja zlodejov, kriminálnikov a bezprávia.
V súvislosti s touto politickou „zvrhlosťou“ ešte pripomeniem: Vari už vládna koalícia stratila v parlamente ústavnú väčšinu, že sa volá po nových voľbách? Veď takto silná výkonná moc sa v celom demokratickom svete v politike bez výhrad rešpektuje. Vari chcú oponenti tvrdiť, že nie? Azda vláda s predsedom Matovičom už stratila v Národnej rade dôveru, je chromá a nemá akcieschopnosť riešiť aktuálne problémy Slovenska? A preto treba namiesto jej podpory vyvolávať o nej v médiách pochybnosti, že nevie vládnuť a tak ju destabilizovať i deštrukčne vyvolávať jej skorý pád?
Preto nebude od veci ešte aj spomenúť, že len pred pár dňami jasne preukázala svojim deštruktorom v parlamente plnú funkčnosť, spôsobilosť a veľkú silu. Keď presadila a jej poslanci ľahko odhlasovali zásadné zmeny v Ústave. Aby práve táto koaličná moc mohla v štáte vykrútiť krk korupcii a pozatvárala v rámci zákona čo najviac korupčných kriminálnikov, ekonomických škodcov a mafiánov. O tejto vážnej zákonodarnej iniciatíve ministerky spravodlivosti som však v médiách počul a videl iba nevýrazný šepot v SME - len niekoľko riadkovú správu na samom spodku novín.
Ale takto silná výkonná moc, ktorá má v erbe rukolapný výsledok v demokratických voľbách so ziskom až 95 poslaneckých mandátov, by mala temer zo zákona právo a samozrejmú možnosť obhajovať svoju politiku v rozhodujúcich médiách. Aj možnosť vyvracať o sebe obsiahle vymýšľané lži a prekrútené pravdy. A nie trpiteľsky o nich stále len čítať či počúvať ako verejne obžalovaný subjekt.
Ak by to nebola holá a tiež nebezpečná skutočnosť, potom by nedávno významné persóny kriminálne skompromitovaného až po uši Smeru, jeho iba malá skupinka zradcov, tak by nemohla byť v reláciách hlavných štyroch televízií najčastejšími hosťami. Hoci politickým významom výsledkov volieb majú len jedenásť poslaneckých mandátov. A systematicky im tak dovoliť jednostranne vplývať na verejnú mienku.
A takto im dať obrovskú šancu zahladzovať stopy za spoluvinu na zločinoch Smeru a tým i rýchlo vybieliť slabú pamäť spoluobčanov. Ide tak v demokracii o hrubé zneužitie princípov slobody slova za účelom nezákonne zmazať platný výsledok volieb a aktivitu pre pád legálnej vlády. .
Inak by bolo vylúčené, ak by tu nebol vyšší záujem a zámer ohrozenej oligarchie, ab štyri hlavné televízie túto podstatnú skutočnosť v každej demokracii (jasný volebný výsledok) vedome a drzo spochybňovali. Potom sa nečudujme ani z fantazmagorického poznatku z príliš častých a drahých prieskumov, že politický trpaslík Hlas je už u nás najsilnejšou stranou a figurína Fica po prezidentke najpopulárnejším politikom.
Do televíznych relácii však nepatria ani usvedčení klasickí klamári už dožívajúceho Smeru. Tí z oprávnených obáv zo želiezok NAKA si zúfalo vymýšľajú akúkoľvek špinu na vládu a predovšetkým tam neprítomného premiéra z Oľano v každom štúdiu, na ktorého tam potom útočia aj iné strany forčekingom piatich na jedného. A tomu ešte televízny „arbiter“ nedovolí sa brániť. Pričom Oľano získalo vyše tretinu parlamentných mandátov z celkového počtu, čo je pre televízie nula, ale jedenásť mandátov Hlasu televízny šláger.
Podľa môjho názoru televízie pozývajú chronických klamárov zo Smeru len preto, aby diváci mohli „konštatovať“, že tí „gauneri vo vláde “ sú rovnakí ich škodcovia, ako tí, čo klamú v štúdiu. Skrytým zámerom je však zvyšovať šancu na predčasné voľby a popularitu Pellegriniho. Veď oligarchovia zahnaní dnes do kúta, si to naisto veľmi ocenia.
Pre tento zámer destabilizácie terajšej moci je vhodným terčom práve predseda NR SR Kollár a účinným pomocníkom opozície sústavný rebel proti vláde, jej minister hospodárstva. Ale ak by kázala slušnosť a chýbajúca politická kultúra všeobecne, tak v prípadoch potreby sa v médiách nemôže sústavne vláda kritizovať (právom či neprávom). Lebo všade na svete je zvykom z nej odísť a ísť do opozície. To je prvotná vec vo vyhrotenom vzťahu medzi ktorýmkoľvek koaličným partnerom a akýmkoľvek premiérom vlády. Inak spôsobí jej rozklad a v krajine rozvrat.
Predsa ani v manželstve sa nedá spoločne žiť, keď v ňom spolužitie bude jeden z partnerov verejne kritizovať. V politike to platí dvojnásobne. Hlavne vtedy, keď v rámci vlády nemá vyskakujúci a strečkujúci koaličník ani tretinu mandátov, ako ich má premiér.
V demokratickom svete ide o výnimočný jav, ktorý sa rieši odchodom do opozície toto slabšieho, vo voľbách menej úspešného nespokojenca. Azda by mal byť premiér ticho, nereagovať na ministra, ktorý nevyberane útočí proti jeho vláde a robí na diaľnici cirkus pred pozvanou televíziou. Preto, že vláda prijala na Veľkú noc veľmi prísne protipandemické opatrenia a spôsobila na ceste chaos. Lepšie by to nezaranžoval ani Fico. Najnovšie sa zasa na tlačovke SaS rozčuľoval, že reštaurácie musia byť zatvorené a kostoly nie. Lenže ide o podstatne rozdielne riziko nákazy.
V kostoloch sú na rozdiel od reštaurácií prevažne dosť izolovaní a disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach a od seba podstatne viacej vzdialení. Navyše sú v nich aj veľmi vysoké priedušné klenby. Predsa inteligentný minister by túto rozdielnosť mal vedieť a nešíriť na verejnosti proti vláde bludy. Potom je namieste tvrdiť, či mu nejde o zámer destabilizácie vlády, aby v tej už rekonštruovanej novej sa mohol stať jej premiérom? Či len tej, v ktorej by bol iba členom a viedla ju Ficova figurína, ktorou by krútil smerom, akým by uplatnil svoj autoritatívny naturel a osobné záujmy?
Pri vzniku vlády som čakal, že práve predseda NR SR bude najslabším aj najviac zraniteľným článkom tej novej antikorupčnej. A tak už pred jej vymenovaním prezidentkou som uverejnil 2. marca blog: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“
Preto som považoval u budúceho premiéra I.M. za chybu, keď pre potrebu ústavnej väčšiny a ústavných protikorupčných zmien spojil vládu s týmto problematickým politikom. Ale som sa zmýlil a podcenil predvídavosť Matoviča. Až neskôr som si uvedomil tento môj omyl. Takže som zverejnil 22. júna iný blog: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“
Článok bol iba reakciou na náš nežiadúci a zložitý politický vývoj, ktorý som komentoval v blogu predtým (28. apríla): „Sulík, Kollár a médiá zrodili umlčané zlo – Fica“. Dnes budem však bez začervenania sa tvrdiť, že bez milovníka háremu „manželiek“ a muža s pochybnou minulosťou by sme sa už zmietali v chaose reálnej vládnej krízy. Keďže dnes je najslabším článkom vlády rebelujúci opozičník Sulík, ktorého hrebienok nesúhlasu a revolty by bez hlasov Kollára sa ešte podstatne zvýšil.
Možno by sme už boli aj po predčasných voľbách a v návrate starej korupčnej gardy služobníkov Fica. Potom neviem, načo a prečo sme po smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice masovo protestovali pre odchod a teraz zrejme chceme znova návrat tohto usvedčeného panoptika kšeftárov zla a úpadku štátu?
Pani prezidentku som volil aj napísal som zopár blogov na jej obhajobu (napríklad „Vraj óda na Čaputovú., - 6.10. a „Fandím liberálke prezidentke i veriacemu premiérovi“ – 22. 6. ). Preto sa zdržím kritiky jej postoja k vláde s Matovičom. Len ju prosím o zdržanlivosť v prejavoch o činnosti výkonnej moci, ktorá jediná nesie za svoje kroky aj plnú zodpovednosť. Skôr by som ju poprosil, aby svojou autoritou podporovala dobré rozhodnutia vlády a o tých menej podstatných a problematických radšej diplomaticky pomlčala.
Pretože čím bude vláda slabšia, o to viacej zosilnie ešte neporazená a mocná politická a oligarchická mafia. Ako kritický občan Slovenska by som bol veľmi rád, ak by aj vo vzťahu voči premiérovi volila rovnaký prístup ako Václav Havel ku Klausovi a Michal Kováč k Mečiarovi. Aj ako dlhý čas utlmil nekonfrontačný vzťah prezident Kiska k premiérovi Ficovi aj Pellegrinimu. Neviem si predstaviť ani vo fantázii, ak by dnes bol premiérom Mečiar či Fico a nie relatívne prijateľný Matovič.
Dnes sa na Slovensku zrodilo veľa kritikov vlády, všetko „odborníkov“ na Covid 19, na najlepší spôsob obmedzenia pandémie z rôznych profesií a verejného života. Aj pani prezidentka má tých „svojich“ a premiér má ich tiež. Podľa mňa práve táto skutočnosť a z toho plynúca názorová nedisciplinovanosť (vrátane médií) vytvorila obavu, neistotu už aj revoltu v štáte, keď dobré slovo, pokojný apel a dobrovoľná disciplína je na smiech. V záujme položenia vlády sa v čase pandémie leje veľa benzínu do spoločnej „piecky“, čo môže spôsobiť nevídane obrovský ničivý požiar.
Zrejme by malo svoj význam zjednotiť rozporné názory na Covid 19 spoločným riešením, aktívnym prispením a prijatím spoločného postupu aj zodpovednosti premiéra i pani prezidentky za spoločné rozhodnutia v záujme Slovenska. Aby spoločne vybrali najprestížnejšie odborné kapacity na vírus a účelne revitalizovali ústredný krízový štáb, jeho interné pravidlá aj spôsob prijímaných a záväzných opatrení. Tie by vláda aj s pani prezidentkou mohla zmeniť len výnimočne za konkrétne stanovených podmienok.
Zároveň by sa mala ustanoviť vyššia zodpovednosť členov krízového štábu bez ich anonymity, zvýšiť ich spoločenskú prestíž a zabezpečiť aj inými nástrojmi efektivitu tohto už jediného a v otázkach vírusu rozhodujúceho poradného orgánu vlády. Práve on by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, na základe ktorého návrhu opatrení bude rozhodovať vláda spolu s pani prezidentkou. Následne výkonná moc určí, kto môže v otázkach vírusu o vládou schválených opatreniach informovať médiá.
