Táto sústavná kritika Matoviča od prvého dňa nástupu do funkcie (21,.marca) má jeden cieľ - urýchliť jeho koniec vlády a navrátiť do nej Pellegriniho. To však nemá nič spoločné s amorálnym plagiátorstvom predsedu NR SR a s jeho očakávanou rezignáciou z funkcie.
Svedčí o tom (okrem iného) napríklad spravodajstvo a publicistika Markízy, aký v nich majú v porovnaní s vládnymi činiteľmi „vyárendovaný“ priestor kedysi verní sluhovia škandálov a zlodejstiev Smeru. Hoci z politického cintorína vyhrabaná vraj nová strana ešte nemá ani svoje meno. Ale do očisty ich čiernej minulosti a popularizácii falošnej krajšej tváre už Markíza investovala v krátkom čase veľkú sumu. Aj do zopár problematických verejných prieskumov agentúrou Focus.
Ak Kollár zatiaľ nemieni z druhej najvyššej funkcie v štáte sám rezignovať, potom útočiť na premiéra a nútiť ho, aby aktívne vstúpil do tohto nechutného procesu a silovo presadil bežnú zvyklosť politickej kultúry – rezignáciu vinníka, tak potom ide o účel a pochybnú požiadavku. Za jej splnenie by práve občania zaplatili príliš vysokú cenu. Nasledoval by rýchly rozpad dnešnej nesúrodej koalície a následný zánik novej vlády so všetkými vnútro a zahraničnopolitickými dôsledkami.
Občan si naisto nepraje chaos a destabilizáciu v našej už hospodársky, politicky, kriminálne a koronou zdevastovanej krajine. Čo by po vyše 12-ročnom drancovaní vládami Smeru ešte viac zhoršili predčasné parlamentné voľby a výmena len trojmesačnej vlády. V danej súvislosti si pripomeňme desiatky kriminálnych káuz Smeru, pri ktorých prišlo Slovensko o stovky miliónov eur. A následné demagogické obhajoby premiérom Ficom ich zlodejských vinníkov z vládnucej stajne Smeru. Všetky sa zamietli pod koberec. Výnimkou boli iba dvaja odsúdení ministri jeho vlády za čias koalície so Slotom. Keď až po desiatich rokoch vyfasovali za tzv. nástenkový tender asi 10 rokov basy.
Preto dvadsaťročný spolupáchateľ šéfa Smeru by mal o afére Kollára mlčať. A nevytŕčať sa drzo na obrazovke Markízy Žiť ďaleko od politiky v ústraní rodnej Banskej Bystrice a úprimne sa kajať. A spolu s ním i jeho hriešni desiati kumpáni bohapusto neklamať verejnosť falošným obrazom od korupcie vraj očistenej „novej“ strany
O tom, že neskúsená nová vláda na jednotku zvládla najťažší a najnebezpečnejší problém vo svete – koronavírus,. to už kritici Matoviča nechcú vidieť a mlčia. Ešte pred pár dňami médiá neobjektívne zobrazovali proti vláde vzniklú dramatickú situáciu po uzavretí hraníc a .povinnej karantény Slovákov zo zahraničia. Inak by sme u nás dnes nerátali iba 28. mŕtvych, ale prinajmenej stovky.
O tejto pravde sa dá ľahko presvedčiť súčasným veľkým nárastom obetí vírusu v zahraničí alarmujúcimi číslami. Teda vo vyspelejších krajinách Západu, ktoré v záujme udržania hospodárstva podcenili smrtiacu chorobu. Pre ktoré sa stalo práve Slovensko v tejto otázke voľby života či smrti vzorom. Ale napriek benevolencii voči smrtiacemu vírusu však v ničom neochránili svoju ekonomiku. Dopadli rovnako ako my.
Vráťme sa však k meritu veci – ku plagiátorovi Kollárovi. Aj jeho kauza slúži len na spochybnenie dôveryhodnosti premiéra. Hoci on aj teraz koná dôsledne, pragmaticky a rozhodne proti kritike, pokrytectvu a kritikom. Keď otvorene bez výhovoriek tvrdí, že kvôli plagiátorskej diplomovke nepoloží vládu. Postupuje správne, zásadne a nepopulisticky. Lebo bez Sme rodina by sa dlho neudržala.
Dnes sa nedá zrátať, koľkí jej poslanci by odišli s plagiátorom do opozície. Prípadne sa tvárili, že sú politicky nezaradení a potichu by sa skamarátili s opozíciou. Z rôznorodej nepevnej koalície by niektorí zneistení a novými „pomermi“ znechutení poslanci vystúpili už z princípu z potápajúcej sa vlajkovej lode dnes s ústavnou prevahou.. A zopár koaličných mandátov s prípadným už číslom 78 by ubudlo hneď potom, čo by sa v rámci zmeny síl v Národnej rade dali za veľké peniaze „presvedčiť“ na prestup medzi „nezávislých“. Veď by sa tak stalo po prvý raz. Taká je dnes parlamentná matematika, ktorá nepustí.
No dnes v politike rozhoduje dôsledný pragmatizmus a čoraz častejšie aj demagogické lži. Len to je už základným predpokladom úspechu politika. Preto na svoju serióznosť doplácajú prevažne slušní politici. Napriek ich osobným predpokladom a schopnostiam v politike nezvyknú excelovať.
Ak by Matovič silovo a verejne podporil odvolanie z funkcie Kollára a nepostupoval by dôsledne pragmaticky a podľahol rôznym osobným kritikám, tak by podľa mňa šlo o príliš „drahý špás“, ktorý si kvôli diplomovke nemôžeme dovoliť. Vytvoril by pre Slovensko veľké riziká, ale žiaden prospech a veľa zbytočných strát. To by potom destabilizovalo ešte viac náš temer už vo všetkom destabilizovaný štát. Vyvolal by sa tak len nepokoj a politické rozbroje v našej rozglejenej spoločnosti. Veď bez pozitívnych zmien (vrátane obmedzenia korupcie) sa ďalej nepohneme a zapadneme do ešte hlbšieho bahna. A práve to by nás čakalo prípadnou zmenou vlády.
Záver: Okrem korony aj teraz sa Matovič prejavil ako silný premiér. Neustúpil veľkej kritike a útokom neprajníkov, ani nesúhlasu niektorých koaličných partnerov. Nedovolil tak rozštiepiť koalíciu na rôzne názorové skupiny, hlasujúce v parlamente podľa nálad a osobných záujmov. Tiež tým zabránil nasledovnému chaosu v štáte a nežiadúcim a nič pozitívneho neprinášajúcim predčasným voľbám do NR SR.
Dobrou správou je. že touto kauzou „vládna neviestka“ vyjde značne zoslabená, bude mať pre svoje „čachre“ horšiu pozíciu a na samotných voličov už menší vplyv. Nebude môcť až tak vysoko vyskakovať ako dosiaľ. Predpokladám, že v tejto kauze sa však už nič podstatné (okrem doznievajúceho pokriku médií) neudeje.
V súvislosti s témou tohto blogu som sa nemýlil v názore už predchádzajúceho článku: „Môže premiér „odvolať“ Kollára? Nemôže ...!“. Žiaľ, nevyšlo moje želanie na členov novej vlády v zmysle komentára z 2. marca: „Sulík áno – Kollár nie! Vláda bez Kisku?“.
