(Dokončenie.)
V blogu odcitujem zopár častí z textu tohto známeho redaktora SME, aby si o jeho obsahu mohol čitateľ sám vytvoriť názor:
Prvý citát: „Pri nástupe vlády Roberta IV. Skúseného tu zaznelo, že si vzhľadom na vrodené defekty a viditeľné lajdáctvo koalície má opozícia slušný priestor komplikovať jej život. A aj do titulku sa dostal odkaz, že proti Ficovi sa smie bojovať aj s Igorom Matovičom. Lenže sme sa asi trochu nepochopili a o týždeň už opozícia aj s kádrami OĽaNO podávala návrh na odvolanie ministra vnútra.“
Druhý citát: „Tak si povedzme tajomstvo, totiž, že na spoluprácu opozície ako celku neexistuje dôvod. A to dokonca aj vtedy, keď v nej nie je OĽaNO.“
Tretí citát: „Preto je vyložene škodlivé akokoľvek naznačovať, že opozícia je nejaký celok, ktorý má spolupracovať.“
Samozrejme, že opozícia síce nikdy nebola a nebude nijakým súrodým politickým blokom, čo však nevylučuje jej nevyhnutnú spoluprácu v časoch ohrozenia demokracie a osobnej slobody občana. Veď v politike viacej než v osobnom živote všeobecne platí, že aj „nepriateľ môjho úhlavného nepriateľa je mojím priateľom“.
Preto vylučujem, že by bez spolupráce opozičných strán (vrátane OĽaNO) vôbec bola nejaká reálna šanca zbaviť sa ešte včas budúcej diktatúry mocichtivého Fica a jeho korupčných komplicov. Samozrejme, že to platí iba pre tie strany, čo rešpektujú základné pravidlá demokracie, čo Matovičov spolok spĺňa. Lebo inak, práve v prípade jeho autorom požadovanej karantény, už sa potom zrejme nedá obmedziť moc nastávajúceho diktátu korupcie a oligarchie u nás.
Veď práve roztrieštenosť opozičných strán posilňuje v celom svete silu autokratických režimov aj diktatúr, o čom nemožno v ničom pochybovať. Samotný vplyv, postavenie a výsledky činnosti (len v médiách problematickej strany OĽaNO) v hierarchii našej žabomyšej a často meniacej sa politike som len v hrubom náčrte naznačil argumentačne a nezaujato v poslednom blogu: „Skvele naprogramovaný systém až na ten antisystém manipulácie?“
Štvrtý citát: „No a celé je to vedené morálnymi aj egoistickými dôvodmi. Prinajmenšom v PS a SaS vedia, že OĽaNO je najmä, ale nielen na osobu predsedu, primitívnou, hrubosťou a nenávisťou vedená čeliadka so zhubným vplyvom na všetko vo svojom okolí.“ (Tieto slová zrejme už ani nemusím komentovať, keďže charakterizujú zaujatosť a nenávisť autora. Už potom ani nevidím nejaký rozdiel medzi zaužívaným hrubým jazykom autora voči OĽaNO a expresívnymi vyjadreniami Matoviča.)
Správnosť názoru, že bez OĽaNO (správne však Slovensko) by bola demokratická opozícia málo viditeľná a bezzubá. Ukázalo to, skôr potvrdilo, aj nedávne odvolávanie ministra vnútra Eštoka v Národnej rade. Iniciátor a navrhovateľ jeho odvolania a ukončenia deštrukcií právneho štátu, predseda strany PS Šimečka, nevyužil na obhájenie svojho návrhu ani možných 20 minút na svoju oprávnenú kritiku ministra.
Keďže jeho opozičná aktivita a prejav trvali len polovicu poskytnutého času (iba 10 minút). Z opozície boli (v rámci obmedzujúcich možností a podmienok, stanovených predsedom parlamentu Pellegrinim) nanajvýš aktívni len poslanci Matoviča a sčasti SaS. Pričom v kritike odvolávaného ministra dominoval práve on. Nevyznamenala sa v nejakej účinnej kritike ministra ani opozičná politika KDH, ktorá vo svojom neustálenom smere stále iba hľadá, kde je v našej dnešnej politike Sever.
Ale práve v tejto aktuálne horúcej veci a téme sa “vyznamenalo” komentátorské eso redakcie Peter Tkačenko. V článku “Eštok urobil správny krok” (SME 28.11.), keď napísal následovné:
Prvý citát: “Eštok podáva trestné oznámenie pre poskytnutie ochrany čurilovcom, urobil v tejto veci prvý správny krok“.
Druhý citát: “Podanie trestného oznámenia má totiž len dve alternatívy. Pravdu môže mať advokát čurilovcov Peter Kubina, podľa ktorého je takéto oznámenie absurdné.“
Tretí citát: „OČTK vyhodnotia oznámenie ako bezpredmetné a vyhodia ich von oknom, bude to mať posilnenie postavenia a rozhodnutia Úradu na ochranu oznamovateľov a oslabenie ministra. Čo je dobrá správa, všakže.“
Štvrtý citát“ „Druhou, hoci veľmi málo pravdepodobnou alternatívou je, že polícia, po nej prokuratúra a po nej aj súdy skonštatujú a potrestajú páchanie trestnej činnosti. A to by mala byť tiež dobrá správa. Teda nie páchanie, ale odhaľovanie trestnej činnosti.“
Autor tohto blogu nechápe redaktora (P.T.) o aké v tomto prípade vôbec môže ísť vraj „odhaľovanie trestnej činnosti dobrá správa“. Ale o to určite nejde ani Eštokovi, lebo nie je hlupák. Dobre však vie, že do médií práve „vypustil“ trestné oznámenie (teda nekonečne dlhé a bezvýsledné vyšetrovanie), skvelú účelovo dezinformačnú bublinu pre mediálne zaostalé prostredie a málo uvažujúcu verejnosť.
Minister z dvojtvárneho falošného Hlasu chce tým len odpútať pozornosť od demontáži právneho štátu, na čo dobre poslúžia aj ním novonavrhnuté (podvrhnuté) zdĺhavé trestnoprávne ťahanice okolo čurillovcov. Taká je realita danej kauzy.
Štvrtý citát: „Určite sa ozvú výhrady voči dôveryhodnosti k OČTK, čo znamená, že si z nich vyberáme podľa osobných sympatii. Keď zavrú Kováčika alebo vydajú neodkladné opatrenie proti Šutajovi Eštokovi, tak je to opečiatkovaný dôkaz o zločinnej povahe druhej strany. Ale ak rozhodnú v rozpore s naším želaním, sú to skorumpované politicky ovládané chápadlá mafie. Áno aj tak sa dá postupovať.“
Áno, pán redaktor, aj tak sa dá písať. Aj keď dnes už je stovka obvinení a žalôb, tiež desiatky (ne)právoplatne odsúdených prominentných korupčníkov z obdobia troch vlád Fica. To určite nie sú len akési nepodstatné „výhrady voči dôveryhodnosti k OČTK“ vraj „podľa osobných sympatií“. V súčasnosti by s určitosťou šlo výlučne o „opečiatkovaný dôkaz o zločinnej povahe druhej strany.“
V tejto súčasnej i budúcej významnej „hre“ lží a poloprávd, v ktorej osudí je buď naša demokracia a osobná sloboda, alebo autokracia a nesloboda občana, by novinár nemal spochybňovať, že by v tomto prípade mohlo ísť len o „naše želanie“. Vari sa u nás už nevyskytujú tie „skorumpované politicky ovládané chápadla mafie“, ktoré sa za vlád OĽaNO nepodarilo dostať do „lapáku“?
V politike sú však odjakživa menší a veľkí klamári, ktorých politicko-mediálnou metódou je zakaždým iba lož v rôznom obale. Tí zjavní a spoznaní (napríklad Fico, Pellegrini, Blanár,Tomáš, Raši, Eštok a ďalší) klamú aj fabulujú naučené a nespoznané polopravdy (v samej podstate len lži) už otvorene, drzo a bez akýchkoľvek morálnych či logických zábran.
Argumentujú a dezorientujú bežných občanov presne tak, čo pred vznikom nacizmu v Nemecku a pre hrôzami 2.svetovej vojny predvádzal v novom médiu rozhlase najvernejší sluha Hitlera a jeho minister propagandy Joseph Goebbels. Ten o svojej metóde klamstva vyhlásil, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Aj tak sa dá písať či hovoriť vtedy, ak do toho istého kontextu textu poskladáme dve od základu rozdielne veci a postavíme ich hore nohami. Niekedy logickou odpoveďou na aktuálny problém či otázku je tiež neslýchané a novinármi nekritizované zavádzanie či veľká drzosť až hrubosť. Napríklad ako od hovorkyne predsedu Hlasu a dokonca i Národnej rady.
Keď na otázku redaktorky SME vo veci prečo bolo pridelené jej predsedovi bývanie v ubytovni pre poslancov mimo Bratislavy, hoci ho vôbec nepotrebuje. Keďže pán Pellegrini býva komfortne vo vlastnom byte blízko parlamentu. Odpovedala tak, za čo by sa hanbila aj trhovníčka na jarmoku:
„Čo vás do toho, na aký účel mu to je? Keby tam aj teraz mal štyri šteniatka zavreté, tak všetkých je nás do toho prd.“ (SME 29.11.) Od politikov si márne želáme kultúru vo vyjadrovaní, čo novinári právom kritizujú. Ale tu by oveľa ľahšie mali prezentovať aj novinári.
P.S.: Som zvedavec, akú šancu v počte čítania bude mať tento kritický, aktuálny a vecný blog? Ale veľmi pochybujem, že dostane objektívne reálnu možnosť.
Moje podozrenie sa splnilo. Blog za jednu hodinu a 35 minút má iba 69. čitateľov od zverejnenia. Keďže ho postihli časté prestávky automatického nastaveného vypínania z prevádzky. Budem o tom a iných chybách "antisystému manipulácie" písať v budúcom blogu "Skvele naprogramovaný systém až na antisystém manipulácie (2.)".
