S týmto názorom v článku SME (20.6.) súhlasím. Potvrdzujem aj správnosť tvrdenia redaktora, že (citujem): „Ani neochota ôsmich poslancov OĽaNO prelomiť prezidentkine veto pri sociálnom balíčku ich straníckeho šéfa Igora Matoviča rozkol v hnutí nevyvolá.“
Stotožňujem sa tiež s kritikou OĽaNO od politológa Juraja Marušiaka. Ide o tvrdenie tohto znenia (citujem): „Zmyslom existencie takejto strany je napĺňať ambície vlastníka – zakladateľa.“
Dovolím si túto kritiku Matoviča, ktorý sa stal už celé dva roky hlavnou témou médií (a podľa nich je aj potenciálom problémov Slovenska), konkrétnymi príkladmi z politického diania eliminovať. Čo ma k takejto „iniciatíve“ doviedlo, to sa ešte dozvedia čitatelia z môjho článku neskôr. Určite však nejde o „lásku“ k Igorovi Matovičovi či moju politickú zaslepenosť.
Objektívny občan by sa mal zamyslieť napríklad nad týmto poznatkom. Na rozdiel od šéfa OĽaNO, ktorý síce iba „môže vylúčiť, koho chce“. tak Richard Sulík tesne pred voľbami vylúčil zo SaS bez dlhých rečí, zaváhania a kritiky v médiách až piatich svojich prominentných a najbližších spolupracovníkov.
Ďalší nový príklad je o tom, že médiá intenzívne a nelichotivo kritizujú premiéra Hegera za jeho nežiadúcu vraj „podriadenosť“ ministrovi financií, straníckemu šéfovi. Samozrejme, že ak to v praxi platí, tak ide o ústavný lapsus. Čo však na Slovensku nie je výnimočný jav. Veď už v minulosti sa zrodili vážne anomálie vo vzťahu Mikuláš Dzurinda - Iveta Radičová. Ale prečo potom médiá rovnako nekompromisne nekritizovali nedávny vážnejší stav, keď premiér Pellegrini bol verným sluhom šéfa Smeru Fica po celé dva roky? Navyše to trvalo už roky pred nástupom do tejto funkcie.
Asi bude so mnou politológ Marušiak súhlasiť, že temer všetci zakladatelia politických strán u nás sa k nim časom správali majetnícky a hierarchicky. Tobôž je to samozrejme, ak strana Matoviča predstavuje len akési „názorovo politické združenie“, v ktorom nemôže mať okrem zakladateľa nikto istý „flek“.
Dokonca aj on vo voľbách riskuje, keď sa vždy zaradí až na samý koniec volebnej listiny strany. Aj svojich najbližších zaraďuje až do druhej polovice kandidátov na zvolenie. No už roky mu to spoľahlivo funguje, hoci OĽaNO je v podstate neformálnou „stranou“ svojho zakladateľa. Ak by však bol z hľadiska Ústavy nelegitímnym politickým subjektom, tak už dávno by ho „priatelia“ z iných strán vyhnali do autu mimo politiky.
Ide o celkom atypický a netradičný prvok v politike, dômyselne „truľom z Trnavy založený ako nástroj politickej moci. Lenže nie je antidemokratický, skôr naopak. Politici, politológovia aj médiá často kritizujú I.M., že nemá žiadne stranícke štruktúry v krajoch a okresoch (dokonca ani v centrále). Voči tejto osobitej a výnimočnej realite už od vzniku OĽaNO však nemám osobné výhrady.
Pretože práve len ON (Matovič) nemusí „hľadať“ pre členov „svojho spolku“ (nie ako klasická strana) z pozície politického vplyvu (a nevyhnutnej potreby) každej strany pre svoje „ovečky“ bohaté košiare. Čo následne značne znižuje aj možnosť vzniku korupčných afér aj samotnej korupcie v štáte.
Preto objektívny pozorovateľ bez ohľadu na svoju (ne)priazeň , by mal dať klobúk dolu, aký volebný výsledok dosiahol zakladateľ OĽaNO napriek tomu, že nemá žiadne volebné štruktúry. Čo podľa mojich skúseností bolo šťastím (nie nešťastím ako to interpretujú médiá), pre slušných občanov Slovenska.
Keď konečne sa u nás zatvárajú zlodeji, korupčníci a iní kriminálnici od hora až dolu napriek veľkému odporu a brzdeniu nemalej časti skorumpovaných trestných zložiek v polícii, prokuratúre aj na súdoch. Z nich už tri desiatky boli právoplatne odsúdení. Pričom im nepomohli ani veľmi početní a draho zaplatení advokáti.
Mňa len udivuje práve to, že napriek obrovskej sile sústavných kritík mnohých médií, politológov, politikov, rôznych prieskumov aj zmanipulovanej verejnej mienky, že podľa nich „magor a truľo“ z vidieka vyhral suverénne voľby bez korupčných darov a káuz. Načas sa dokonca stal aj premiérom. Následne tiež odolal presile dvojročných mediálnych útokov a tlakov verejnosti a do dneška globálne ešte v našej politike neprehral. Ide naozaj o udivujúci fenomén nielen u nás a to bez zreteľa, či so mnou bude čitateľ súhlasiť alebo nie.
Môže mu však už zajtra vykrútiť krk prípadné odvolanie Sulíka z postu ministra v parlamente. Lebo potom nevylučujem následný odchod SaS(ky) z vlády a pre oligarchov jej žiadúci pád. Pretože nedá sa vylúčiť, že ide o naňho nastraženú pascu, do ktorej už vošiel sám pre svoju politickú krátkozrakosť a neústupnosť. Nasvedčovalo tomu rigorózne zamietanie SaS(ky) vo veci zvýšenia platov učiteľom o desať percent, ak by malo skutočne prísť len s podmienkou ministra financi - vyššie dane z hazardu, tabaku, alkoholu aj vyššieho zdanenia ziskov 500 najbohatších firiem na Slovensku. Čo by vykrylo veľkú dieru v štátnom rozpočte
Čo je na tom také zlé, nemorálne a neprijateľné pre ministra Sulíka? Azda je lobistom poskytnutých podnikateľov tohto tiež biznisu? Tiež najbohatších, neraz tiež korupčných skupín aj z radov Mečiarových privatizérov?
V tejto súvislosti sa mi podozrivo javí práve demonštratívne rozhodnutie SaS ignorovať svoju účasť v koaličnej rade na neurčito, zdôvodnenou malichernou príčinou. Lebo pravým dôvodom by mohlo byť vyvolanie vládnej krízy odchodom SaS z vlády a jej koniec vládnutia. A tým by Richard Sulík okrem možného kresla premiéra dosiahol aj rozkol v OĽaNO a zrejme aj politický pohreb Igora Matoviča. Ale nechajme sa už zajtra prekvapiť, či sa to „náhodne“ nestane.
Odolať pokušenia mamonu je sila, ale ešte väčšia sa postaviť proti násiliu a lžiam. Tento môj aforizmus je mojím krédom života. Ako novinár aj občan som odolal (nie raz) zvodom korupčnej sily peňazí. Neuhol voči ich moci, ale ani sile radikálne mysliacej dezinformovanej verejnosti. Ak som bol presvedčený v akejkoľvek situácii, že sa občania podvádzajú a klamú politikmi či médiami, nemlčal som. Tým som sa často ocitol v roly plavca proti prúdu veľmi zradnej rieky, v ktorej víroch som sa i neraz topil.
To, že neklamem, dosvedčia aj viaceré moje blogy, ktorých ako autor pre svoj odlišný iný názor, potom narážam na múr nielen nepochopenia, ale tiež čelím prejavom potenciálnej agresivity a nedôvodného osočovania. Týmto však netvrdím, že som sa v labyrinte hľadania pravdy, slušnosti, spravodlivosti a občianskej zodpovednosti nevedomky v ničom nepomýlil v profesijnom odhade a presadzovanom názore. To je ten pravý dôvod, že na Igora Matoviča mám iný zhovievavý názor ako opoziční politici, mnohí novinári, ich diváci a čitatelia.
V otázke moru korupcie, u nás hlavného a do nedávna desaťročia nepostihovaného nepriateľa demokracie, uvediem konkrétny príklad tejto epidemickej choroby. Za Mečiarovej éry vtedy najbohatší v štáte Slovák a najväčší korupčník Majský (konečne už právoplatne odsúdený na vyše desaťročné väzenie) kedysi v televízii cynicky a drzo vyhlásil: Vraj korupcii podľahne každý človek. Vraj to závisí iba na jedinej veci, ako vysoko sa vie sám seba „ceniť a oceniť“!
V mojom prípade som však Mečiarov zbohatlík zmýlil, za čo sa mne a mnou založenej Nadácii Slovak Gold potom mstil. Ak by táto téma o konkrétnych snahách o moje skorumpovanie zaujímala čitateľov blogu, tak to môžem v niektorom samostatnom článku vecne zhrnúť aj zverejniť. Postačí v diskusii tohto príspevku len naznačiť, že o túto rozšírenú nemoc v spoločnosti je čitateľský záujem.
(V skorom ukončení tohto blogu sa budem venovať aj aktuálnej téme verejnopolitického života – dezinformáciám. Konkretizujem zvolenú tému príkladmi, keď vedome či nevedome deformačne informujú verejnosť naše štyri televízie aj iné vplyvné médiá.)
P.S.: Článok je pánom administrátorom technicky cenzúrovaný, čoho dôkazom je, že ráno o 8.02 h. mal poskromne len 278 čitateľov, ale o 12.21 hod. už 694 - krát. To znamenalo i druhé miesto v tabuľke "dnes najčítanejšie blogy" (ich nárast bol za 4. hod. a 25 minút až o 416 - krát viacej). Lenže od 12.21 hod. do 14.10.20 hod. veľmi rapídne ubudlo čitateľov, takže spolu ich je už iba 748 a ich prírastok za temer dve hodiny činil tých "necenzurovaných" 54 - krát čítaní. Zatiaľčo iné blogy rýchlo rástli a môj razom zaostával, tak potom "žiaduco" klesol na štvrté miesto v tabuľke najčítanejšie blogy. Preto očakávam, že bude zaostávať a upadať čoraz viac napriek vysokej aktuálnosti.
(Druhý deň - čas 19.50 h.): Včera (v prvý deň za tri štvrtiny dňa od zverejnenia článku) o 18.15 h. bol stav čítania blogu - 861 - krát. Dnes o 19.45 h. - 987 - krát. Teda za viac než deň (za 26 h.) bol prírastok len smiešnych 126 - krát Páči sa: 26 - krát.
