V rozhovore redaktorky Michaely Terenzani s Edit Zgut–Przybylskou, maďarskou politologičkou a sociologičkou na Inštitúte filozofie a sociológie Poľskej akadémie vied - odborníčka v danej oblasti okrem iného tvrdí:
“V Maďarsku vidíme politickú monopolizáciu štátu a kľúčových ekonomických odvetví vrátane médií. Zabratie médií je pritom pre vládnu moc jedným z najvýznamnejších nástrojov. Aj Európska komisia si úpadok demokracie sprvu všimla práve na ovládnutí médií. To bol podnet, aby zakročila proti Orbánovej autoritatívnej prestavbe štátu. Nepodnikla však žiadne právne kroky. EÚ sa dvanásť rokov prizerala deformácii maďarského mediálneho trhu. A až v júni 2021 začala konanie, ktoré sa týka slobody a plurality médií. To je však málo, a už je neskoro.“
(Otázka): „Prečo EÚ podľa vás nepodnikla konkrétne kroky už skôr?“
„Komisia mala k dispozícii všetky informácie. Vedeli, čo sa deje. Vedeli, ako Orbánovi oligarchovia skupujú jedno médium za druhým ...“
(Citát ďalšej odpovede maďarskej analytičky): „Ak by bola Európska komisia zasiahla pred dvanástimi rokmi, štruktúra maďarského mediálneho trhu mohla teraz vyzerať inak. Až tento rok začala komisia hrať tvrdú hru, pozastavila peniaze s tým, že nepristane na symbolické ústupky, a že chce vidieť skutočnú zmenu. Problémom však je, že štruktúry, ktoré Orbán budoval od roku 2010, len tak nezmiznú. Najdôležitejšie odvetvia ekonomiky kontroluje hŕstka spojencov, sústredených okolo Orbána. Európska komisia s tým v tejto chvíli sotva môže niečo urobiť. Je to ako tieňový štát ...“
Práve nadväzne na tento už kritický stav zmien „demokracie“ v Maďarsku postupne na autokraciu vplýva celý rad vážnych politologických a najmä politických poznatkov. Z tých najvýznamnejších je ten: Prečo potom v štáte temer nedemokratickom, autokratickom a najmä korupčnom má vláda oveľa väčšiu podporu občanov, ako v prípade našej vlády protikorupčnej a krajine ešte demokratickej?
V zdôvodnení tohto jasne protirečivého javu by našli politici, politológovia, novinári a ďalší tiež odborníci veľa „konkrétnych“ príčin i dôvodov. Mňa však z nich zaujal len jeden rozhodujúci faktor v rámci oboch týchto krajín. Z čoho
potom vznikla rozdielnosť v spokojnosti či nespokojnosti občanov s našou či maďarskou vládou? Preto ma výlučne zaujala veľavravná analýza hospodárskych výsledkov oboch ekonomík po troch rokoch od vypuknutia svetových kríz.
Lebo práve výsledky hospodárskej politiky štátu, jej vplyv na životnú úroveň ktorejkoľvek pospolitosti a tiež plnenie sľubov vlády voči osobným potrebám a individuálnym záujmov občanov vždy rozhodujú o pozitívnej či negatívnej popularite u voličov.
Lenže tí ako celok nevedia posúdiť objektívne príčiny pozitívneho či havarijného stavu a vývoja ekonomiky v tej-ktorej krajine. Zakaždým majú poruke len sprostredkované informácie a najmä skreslené polopravdy či priamo lží. Takže potom zhodnotia javy dobrej alebo zlej vládnej politiky len povrchne, výlučne z hľadísk, či sú v ich osobný, často len egoistický prospech alebo neprospech.
Podľa toho potom aj konajú vo voľbách. Následne je to tiež rozhodujúci faktor a priestor pre výhodnú lživú propagandu. Najmä nebezpečných populistov, ktorým už dnes radia, účinne a presvedčivo klamať verejnosť skúsení dezinformátori.
Takže si musíme stanoviť kardinálnu otázku: Je Orbánova politika a sú jej ekonomické výsledky lepšie než naše? Práve naopak! Z kopy zavádzajúcich ekonomických dát som sa snažil dopátrať a vybrať tie objektívne a výstižné podľa snahy a osobného svedomia:
Štatistický úrad SR vydal 13.1.2023 potvrdenie (skôr vyhlásenie) o miere inflácie v SR: „že miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien (teda nie stavebného materiálu či iných potrieb ekonomiky – pozn. J.S.) „dosiahla v roku 2022 oproti predchádzajúcemu roku 12.8 percenta.“ Z pozície sociálnych potrieb občana ide o podstatnú informáciu o inflácii, ktorou sa straší každý večer už dlho v televíznych správach.
Rovnaký index o výsledku inflácie v Maďarsku však ukázal, že spotrebiteľské ceny tam v zrástli u el. energie, plynu a pohonných hmôt až o 55,5 percent (u nás ani nie o tretinu) a cien potravín o 44,8 % (v SR však podstatne nižšie). Pričom celková medziročná inflácia bola v MR až 21,01 percent (neporovnateľne vyššia než u nás).
Treba aj vo veci cien energií ešte pripomenúť koľko kriku, strachu, kritiky, falošných nárekov a účelových obvinení šírili médiá denne a mesiace voči neschopnosti našej vlády, že včas a vhodne nerieši tento všade vo svete kritický stav. Na čo už občania zabudli a nechajú sa zase klamať inak.
Priemerná mzda v SR dosiahla v roku 2022 ročne 16 162 eur, ale v MR len 12 618 eur (v prepočte forintu na eurá). Čo výstižne potvrdzuje kúpyschopnosť nerebelujúceho Maďara a so všetkým nespokojného Slováka.
Veď Slovensko bolo vlani v rámci EÚ lídrom v raste maloobchodných tržieb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ale médiá informujú práve naopak, keď u nás denne strašia čoraz vyššími cenami tovarov a väčšou biedou najbiednejších občanov.
V SR sa vlani znížila aj nezamestnanosť o 17 tisíc osôb, keď za posledné roky dosiahla teraz najnižšiu úroveň - 5.40 %. V MR je však nezamestnanosť trvalo nižšia, ale za rok 2022 sa tam nepatrne zvýšila.
V I. štvrťroku 2022 činila celková zadlženosť SR k HDP – 61,6 %, ale v MR – 77.2 %. Dopátrať sa k objektívnym údajom za celý minulý tok u oboch krajín sa mi však nepodarilo.
Opatreniami vlády pomoci v energiách a iných sociálnych oblastiach sa iste u nás ešte oveľa zvýšila. Ale zrejme v MR bude nárast zadlžovania ešte kritickejší. Nakoľko tam v rámci úspor hrozí dokonca zatváranie pobočiek pošty v obciach do 1 500 obyvateľov.
Myslím si, že je celkom zbytočné, aby som na záver blogu skomentoval jeho obsah. Keďže by mal byť pre politicky nestranného čitateľa dostatočne zrozumiteľný. Ale treba ešte zdôrazniť to, že v MR je už príliš veľká časť médií majetkom v područí korupčných oligarchov, plne závislých na autokratovi Orbánovi. Na Slovensku je táto závislosť médií od magnátov menšia.
Pričom naši oligarchovia dýchajú voľnejšie, lebo sa zrodili od vzniku SR pod patronátom rôznych vládnych síl. Neboli a nie sú preto ani natoľko previazaní na konkrétneho favorita súčasnej či budúcej vládnej moci. Ešte včera na Fica, dnes na Pellegriiho a zajtra zrejme už znova na svoj osvedčený korupčný model - Smer. Ale v jednom sú zajedno i s médiami vo svojom vlastníctve v nevyhnutnosti čo najskôr zlikvidovať protikorupčnú vládu, vzniknutú po voľbách v marci 2020.
Očakávam, že môj blok bude najmä pre politický obsah ako zvyčajne dôsledne likvidovaný v čítaní aj v inom kvalitatívnom hodnotení.
