Pellegrini verzus Kováč (5.)
M. Dzurinda pripustil v diskusii SME, že Podržtaška by mohol byť ako prezident druhým Kováčom (hlúposť).
Peter Pellegrini sa falošne snaží v záujme zvolenia za prezidenta oklamať voličov tým , že práve on je politikom, ktorý môže vniesť do našej lživej a dusivej politiky celkom iný pokojný stav. Vraj to zabezpečí pokojnou spoluprácou vo funkcii prezidenta s vládou. Pre štát však ide o veľké nebezpečie, že by sa už skoro posilnila moc a postavenie Fica na úroveň Orbána.
V apríli v deväťdesiatom treťom sme cestovali s prezidentom do Washingtonu na spomienkovú pietu Holocaustu. Zišli sa tam politici z celého sveta. Pre mňa to bol skôr výlet, lebo program našej delegácie zabezpečoval riaditeľ zahraničného odboru Pavol Demeš za pomoci domácej profesijnej agentúry, vrátane styku Michala Kováča s novinármi.
V Amerike som mal iba jednu vážnejšiu povinnosť – pripravovať prezidentovi monitoring slovenskej tlače. Celkom iné rušné dni však prežíval Michal Kováč. Boli plné enormného vypätia. Čudoval som sa, že napriek veku rýchlo zregeneroval svoje fyzické a psychické sily. Napríklad vo štvrtok v noci o 23.30 hodine, keď som americkej ochranke odovzdával pre prezidenta prehľad slovenskej tlače, nebol ešte v posteli.
Hoci šiel spať až hodinu po polnoci, no hneď po raňajkách o osem tridsať už odpovedal na otázky nemeckej televízie. Následne bol v preši dotieravého a dobre pripraveného redaktora svetového denníka New York Times. Ale už o dve hodiny popoludní ho čakal významný rozhovor s viceprezidentom USA Aldom Gorom.
Ani večer si však nemohol oddýchnuť. Stretol sa s predstaviteľmi vplyvného American Jewish Committe a nadviazal tak priamy kontakt so svetovým židovstvom. Americkí židia práve cez argumentáciu a presvedčivosť Michala Kováča zabudli na svoju oprávnenú nedôveru voči vojnovému Slovenskému štátu, ktorú automaticky prenášali aj na nový štátny útvar.
To bol aj dôvod, prečo deň predtým odvysielalo Rádio Slobodná Európa správu o proteste českých a slovenských židov, žijúcich v Izraeli, proti prítomnosti našej hlavy štátu vo Washingtone na Holocauste.
Jeho obsah som považoval za veľmi vážny, keďže sa týkal vojnového Slovenského štátu a tým aj demokraticky zvoleného prezidenta Kováča. Veď pre našu delegáciu odznel v najnevhodnejšiu chvíľu. Čakal som, že práve otázka o slovenskom antisemitizme bude hlavnou témou v piatok dopoludnia na plánovanej tlačovke v hlavnej sále National Press Clube.
Odporučil som prezidentovi, u ktorého som po prvý raz vybadal nepokoj, aby si k nemu prisadol za stôl aj profesor Pavel Traubner, vtedajší predseda Židovskej obce na Slovensku. Keď potom padne otázka na antisemitizmus u nás, nech práve on odpovedá, a objasní situáciu.
To sa aj stalo, keď hneď medzi prvými sa redaktor Washington Post spýtal na opodstatnenosť protestu českých a slovenských židov v Izraeli proti prítomnosti našej hlavy štátu na Holocauste. Prezident po niekoľkých pokojných vetách poprosil vedľa sediaceho profesora Traubnera, aby on objasnil z pozície jeho society túto otázku a vyvolanú kauzu.
Predstaviteľ tejto našej menšiny výborne zvládol obhajobu ani nie štvormesačného štátu a presvedčil o opaku toho, čo priniesla Slobodná Európa. Tlačovka dopadla dobre v prospech neznámej krajiny v Amerike aj zásluhou vystúpenia a argumentácie profesora Traubnera. U prítomných novinárov som zaregistroval pozitívne ohlasy na prezidentove odpovede. Potešilo ma, keď mu na záver zatlieskali.
Washington Post, vplyvný denník aj vo svete, prinášal len negatívne informácie o Slovensku. Preto sa Michal Kováč osobitne pripravil na stretnutie s jej vedením. Napriek tomu ho depeša pražského spravodajcu denníka zaskočila, keď prítomná vedúca redaktorka zahraničnej politiky sa ho prekvapivo spýtala:
„Pán prezident, čo na to poviete, že včera vo vašom parlamente predseda vlády Mečiar spochybnil Klausov trhový mechanizmus? Znamená to, že si chce vaša krajina naďalej zachovať prežitý plánovací systém?“
Na vážnu otázku Michal Kováč začal cez tlmočníka pomaly odpovedať:
„Neviem presne, čo povedal premiér Mečiar, ale viem, ako on v danej veci myslí. A poznám tiež schválený program vlády. My kritizujeme len Klausovu šokovú terapiu prechodu hospodárstva na trhový mechanizmus, ktorá nám spôsobila až trinásťpercentnú nezamestnanosť, ale v Čechách je na úrovni štyroch percent. Preto sa dožadujeme prijateľnejšej transformácie na trhový mechanizmus. Premiér isto nehovoril, že nebudeme smerovať k západnému hospodárskemu systému, ale zdôraznil len v niečom odlišné metódy, ktorými chceme k nemu dospieť.“
Myslím si, že v tomto prípade vôbec nešlo o Mečiarov náhodný „úlet“ proti Kováčovi, ale o intrigánsku nástrahu, v ktorej mal prezident uviaznuť pri stretnutiach s americkými novinármi. Táto pasca na úkor Slovenska mala potom doznieť v domácej politike a médiách ako neschopnosť hlavy štátu obhajovať v zahraničí záujmy krajiny.
(POKRAČOVANIE.)
