Spoluautori tejto pozoruhodnej, poučnej a zaujímavej knihy, vydanej Vydavateľstvom Luna (2022), sú Jozef Leikert a Mária Macková.
Kto bol Roman Kaliský ako novinár?
„Nezvykol hovoriť do vetra, myšlienky a vety formuloval presne. Dlhé roky pracoval v novinách, vo filme, v televízii, odkiaľ ho začiatkom normalizácie vyhodili a dvadsať rokov bol robotníkom. Predtým, ešte ako študent, sa zapojil do Slovenského národného povstania a bol ranený. Po druhej svetovej vojne vstúpil do Strany slovenskej obrody, za ktorú bol dvanásť rokov poslancom Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia. Viac rokov pracoval v legendárnom Kultúrnom živote. Po novembri 1989 sa stal riaditeľom Slovenskej televízie a vrátil sa k novinárskemu povolaniu. Politicky sa už neangažoval, ale v roku 1992 sa významne pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Jeho životná cesta búrnym dvadsiatym storočím nebola priamočiara, ale mimoriadne dramatická. Oplatí sa bližšie poznať jeho pohnutý osud.“ (Text je citátom z obálky knihy „ROMAN KALISKÝ Cesta búrnym storočím“.
Ale kto je v literatúre faktu aj v poézii spoluautor diela J.L.?
PhDr. Vladimír Grigar, riaditeľ Slovenskej pedagogickej knižnice, v úvode inej knihy „Jozef Leikert Personálna bibliografia“ o ňom uvádza (prvá citácia) - „Vo Wikipédii pod menom Jozef Leikert si na začiatku môžeme prečítať: Prof. PhDr. Jozef Leikert je vysokoškolský pedagóg, historik, básnik a spisovateľ.“
Druhá citácia: „Je obdivuhodné, čo Jozef Leikert počas svojho doterajšieho života vytvoril, akými témami sa zaoberal, čo všetko zorganizoval, na čom sa podieľal. Šírka jeho záberu je pozoruhodná.“ V ďalšej časti toho odseku recenzent pokračoval: „A to najmä z oblasti histórie, kde napríklad pri koncipovaní jednej knihy o Ladislavovi Mňačkovi sa s ním stretol 29-krát a absolvoval rozhovory so 63-mi ľuďmi.“
Tretia citácia: „Veľa napovedá, že jeho dielo tvorí 14 básnických zbierok a 24 kníh literatúry faktu. Ale aj 4 knižné výbery, 2 bibliofílie, 2 knihy poézie v esperante ...“ „Patrí k najprekladanejším súčasným básnikom na Slovensku a jeho knihy vyšli v štrnástich krajinách sveta, okrem iných aj v USA, Kanade, Anglicku, Švédsku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku a v iných krajinách. Jeho knihy sa oplatí mať doma a viackrát si ich prečítať“.
Aj úryvok z autobiografie Vedieť odísť
Spoluautor biografie Jozef Leikert o novinárovi Romanovi Kaliskom v nej zverejnil aj úryvok z mojej knihy Vedieť odísť. Takže teraz tento už publikovaný príbeh o mojom pracovnom a osobnom vzťahu s novinárskou osobnosťou Kaliským celý odcitujem:
„Kaliskému zobrali pero i novinársky zápisník. Aké-také šťastie mal iba vtedy, keď bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Expres jeho kamarát Jozef Sitko, ktorý sa mu snažil pomôcť aspoň tým, že mu „dohodil“ upraviť či preložiť nejaký článok. Expres bol totiž časopis, ktorý uverejňoval výber článkov zo zahraničnej tlače. Sitko o tom v memoárovej knihe píše:
Ku kľúčovým externistom patril najmä vynikajúci novinár Roman Kaliský a ďalšie eso žurnalistiky - môj bývalý šéf Gavril Gryzlov. Bol som tiež rád, že týmto existenčne postihnutým kolegom môžem materiálne pomôcť.
Šéfredaktorom Expresu bol známy básnik Rudolf Fábry, ale noviny viac-menej viedol Jozef Sitko, lebo Fábry v redakcii väčšinou nebol. Istý čas bol aj dlhšie chorý a chod redakcie stál na Sitkovi, ktorý stále vymýšľal, ako zvýšiť náklad. Darilo sa mu to celkom úspešne, čo sa odrazilo aj na výške honorárov. S článkami bolo dosť roboty, lebo mnohé obsahovali tzv. vatu, ktorá keď sa vyhodila, text dostal spád a lepšie sa čítal. V memoárovej knihe Jozef Sitko píše:
Tento prístup si však vyžadoval zručných prekladateľov a ešte lepších redaktorov. Ale ako to už býva, každá novosť, kým sa ujme, neobíde sa bez kolízií a konfliktov. Dodnes som nezabudol na výjav, keď mi vysoký Roman Kaliský vyskakoval až po plafón len preto, že som mu vykrátil jeho desaťflekovú reportáž z nemeckého Spieglu na päť rukopisných stránok. Hoci išlo o preklad, považoval za nehoráznosť, čo si to redaktorské ucho voči nemu dovolilo.
Zrejme si aj zrátal, že tým prichádza aspoň o stovku z honoráru. Veď vtedy s početnou rodinou trel biedu a chýbala by mu každá koruna. Prestal sa rozčuľovať, až keď som mu oznámil nový sadzobník, že za každý kvalitne upravený flek prekladu dostane nie dvadsať, ale až päťdesiat korún. No bol by som zle dopadol, keby sa podstatne vyššie náklady na honoráre neprejavili aj vo zvýšenom predaji novín.
Keď som to zreferoval Romanovi Kaliskému, ten sa pousmial: Čo si čakal? Ešte nepoznáš Ruda? Vari si si myslel, že ti bozká ruku a vyklopí na dlaň dve-tri stovky? Ak chceš od neho vyfasovať slušný honorár, poradím ti. Zanôť mu jeho obľúbenú ľudovku – Červené jabĺčko...
Sprvu som nechápal, kam mieri, až kým mi nevysvetlil, že môj šéf uverejnil za vojnového slovenského štátu v satirickom časopise Sršeň výstižnú karikatúru – pekné červené jablko, do ktorého sa prehrýza veľký červ. Toho na tele označil jediným slovom: Boľševizmus! Bola to síce nadčasová karikatúra, hodná ozajstného majstra, ale radšej som Romana neposlúchol.00
Sitko nepomáhal len Kaliskému a Gryzlovovi, ale aj ďalším proskribovaným novinárom, až sa mu to stalo osudným a z Expresu musel odísť.
Námestník ministra kultúry Ján Princ mu pri poháriku vína v prítomnosti Rudolfa Fabryho prezradil, že mu odvolávajú šéfa a o mesiac či dva ho bude nasledovať. Oponoval, že Slovenský úrad pre tlač a informácie nemá voči časopisu námietky, dokonca ich pochválil za uverejňovanie článkov bez násilia a bulváru, aj náklad sa zvýšil o dvadsaťtisíc výtlačkov. Na to prvý námestník kultúry povedal:
Myslíš si, že je dnes podstatný SÚTI a váš náklad? Veď na ústrednom výbore strany zistili, že v redakcii grupuješ vyhodených pravičiarov. Si až natoľko hlúpy, že nevieš , akú tam majú z tých spolkov hnačku? Uvedom si, že Ruda a teba riešilo samotné predsedníctvo ÚV strany! Zareagoval som už nervózne: A čo na to Válek, nezastal sa? Jeho prvý námestník už na mňa reagoval dosť podivuhodne: Ten mal sám čo robiť, aby sa ubránil. Veď dopustil, aby si ty, vyhodený zo Smeny, pracoval vo funkcii zástupcu šéfredaktora.
Válek pomohol viacerým umelcom, aj spisovateľom, aby sa mohli ako-tak slušne zamestnať. Pomohol aj Jozefovi Sitkovi, Ladislavovi Ťažkému, Antonovi Hykischovi a iným. Ako niektorí tvrdia, na Válka sa obracali priamo a on im podľa možnosti skôr či neskôr pomohol.“
P.S.Stáva sa, že sa páchateľ aj sám usvedčí. Technickú cenzúru blogu potvrdzuje okrem iného to, keď v prvý deň mal článok 675 -krát čítaní, ale druhý a tretí len o 125 - krát viacej (spolu rovných 800 - krát). Takisto usvedčuje pána administrátora z manipulácie blogu to, keď v prvý deň o 15.21 hod. sa páčil pri 613 - krát čítaní 9 - krát, ktoré číslo sa potom až po dnešok nezmenilo. Ale čo je na tom tiež podstatné, že môj priateľ experimentoval akýsi "pokus pravdy". Klikol na údaj "páči sa" a dlho nič. Pre istotu to zopakoval ešte raz, ale ani tak sa číslo 9 - krát nezmenilo. Prosím mojich čitateľov, aby sa v prípade záujmu o tejto technickej cenzúre mojich blogov sami presvedčili. Za čo im vopred ďakujem.
