V tom čase vládol ešte v demokratickej Európe veľký nesúhlas a odpor voči akýmkoľvek náznakom či prejavom antisemitizmu. Preto sa demokratický svet právom obával, či ten náš z demokratického lona Československa zrodený štát nenadviaže na tradíciu a politiku vojnových čias násilia a vyvražďovania židov nielen Hitlerom.
Na túto hanebnú otázku našich dejín a na mňa dosť zákerne kladenú od zahraničných novinárov som musel v marci 1993 zakaždým odpovedať obsiahle i striktne a v demokratickom duchu jednoznačne aj presvedčivo. Ešte šťastie, že mi prekladala moja zástupkyňa, budúca veľvyslankyňa Anna Tureničová ( v asi troch krajinách), ktorá dobre ovládala až tri či štyri svetové jazyky. Ja som tak získal čas na vhodnú a celkom prijateľnú odpoveď a „vyslal“ tým kladnú zvesť do krajín Slobody.
V apríli 1993 sa konal v hlavnom meste USA veľký spomienkový samit vyše stovky prezidentov z celého sveta na pamiatku zavraždených miliónov židov počas Holokaustu. Takže spolu s našou hlavou štátu Michalom Kováčom letela do Washingtonu menšia delegácia najbližších, v danej veci príslušných spolupracovníkov prezidenta, aj košický rabín a šéf židovskej obce na Slovensku Pavel Traubner. Samozrejme, že aj asi zo dvadsať novinárov.
V Amerike som mal iba jednu vážnejšiu povinnosť – pripravovať prezidentovi denný monitoring slovenskej tlače. Celkom iné rušné dni však prežíval Michal Kováč. Boli plné enormného vypätia. Čudoval som sa, že napriek veku rýchlo zregeneroval svoje fyzické a psychické sily.
Napríklad raz o polnoci, keď som (početnej?) americkej ochranke odovzdával pre prezidenta prehľad slovenskej tlače, nebol ešte v posteli. Hoci šiel spať až hodinu po polnoci, no hneď po raňajkách o osem tridsať už odpovedal na otázky nemeckej televízie. Následne bol v preši dotieravého a dobre pripraveného redaktora svetového denníka New York Times. Ale už o dve hodiny popoludní ho čakal významný rozhovor s viceprezidentom USA Aldom Gorom.
Ani večer si však nemohol oddýchnuť. Stretol sa s predstaviteľmi vplyvného American Jewish Committe a nadviazal tak priamy kontakt so svetovým židovstvom. Americkí židia práve cez argumentáciu a presvedčivosť Michala Kováča zabudli na svoju oprávnenú nedôveru voči vojnovému nášmu štátu, ktorú automaticky prenášali aj na nový štátny útvar.
To bol aj dôvod, prečo deň predtým odvysielalo Rádio Slobodná Európa správu o proteste českých a slovenských židov, žijúcich v Izraeli, proti prítomnosti našej hlavy štátu vo Washingtone na Holokauste.
Jeho obsah som považoval za veľmi vážny, keďže sa týkal vojnového slovenského štátu, ale tiež o desaťročia neskôr už demokraticky zvoleného prezidenta Kováča. Veď pre našu delegáciu odznel v najnevhodnejšiu chvíľu. Čakal som, že práve táto otázka o slovenskom antisemitizme bude hlavnou témou v piatok dopoludnia na plánovanej tlačovke v hlavnej sále National Press Clube.
Odporučil som prezidentovi, u ktorého som po prvý raz vybadal značný nepokoj, aby si k nemu prisadol za stôl aj profesor Pavel Traubner, vtedajší predseda Židovskej obce na Slovensku. Keď potom padne otázka na antisemitizmus u nás, nech práve on odpovedá a objasní situáciu.
To sa aj stalo, keď hneď medzi prvými sa redaktor svetového denníka Washington Post spýtal na opodstatnenosť protestu českých a slovenských židov v Izraeli proti prítomnosti našej hlavy štátu na Holokauste. Prezident po niekoľkých pokojných vetách poprosil vedľa sediaceho profesora Traubnera, aby on objasnil z pozície jeho society túto otázku a zámerne vyvolanú kauzu.
Predstaviteľ tejto našej menšiny výborne zvládol obhajobu ani nie štvormesačného štátu a presvedčil o opaku toho, čo priniesla Slobodná Európa. Tlačovka dopadla dobre v prospech neznámej krajiny nám v mnohom ešte neznámej Amerike aj zásluhou vystúpenia a argumentácie profesora Traubnera. U prítomných novinárov som zaregistroval pozitívne ohlasy na prezidentove odpovede. Potešilo ma, keď mu na záver zatlieskali.
V tieto politicky dramatické dní odznela pre mńa i jedna osobne smutná správa. Informovala verejnosť o úmrtí pána profesora Pavla Traubnera. Česť jeho pamiatke! Zachoval sa v Amerike voči Slovensku neporovnateľne lojálne, národne a užitočne, než dnes sa do pŕs bijúci prospechári i radikálni národniari, ktorí okrem nenávisti, antisemitizmu a rozvratu EÚ nič iné nevedia šíriť.
P.S. : Článok mal za necelých 7 hod. od zverejnia (včera) 601 - krát čítaní. Potom však (za popoludnie, noc a dnes) teda za necelých 19 hod. bol prírastok čítania už len o polovicu viac, o 360-krát (spolu počet 961-krát).
