Ešte pred štvrťstoročím by vyhrážanie sa útokom atómovými zbraňami akejkoľvek krajine bol nepredstaviteľný zločin. A dnes?
Pozrime sa najskôr na našu nedávnu bolestivú históriu, na ktorú akosi rýchlo a nebezpečne zabúdame. Aký ohlas a historické zmeny vyvolal vo svete útok na formálne samostatnú guberniu (Československo) a jej okupácia? Tie v podstate zmenili v mnohom podstatnom svet. A čo dnes spôsobila imperiálna politika Putina, keď bezprecedentne napadol suseda a vyvolal tak najkrvavejšiu a enormne ničiacu dlhú vojnu na Ukrajine po 2. Svetovej vojne? Tým v Európe zničil aj osem desaťročí najdlhšie trvajúci mier. Aký ohlas a protesty na takýto hrozný zločin čítame a počujeme dnes?
Udalosti v rokoch 1968 - 69 však pomohli práve tomu, že o dve desaťročia potom prišiel koniec veľkého ruského impéria, ktoré vzniklo po Jaltskej dohode spojencov a víťazov vojny. Tým i slobody vazalských pobaltských krajín a štátov strednej Európy. Gorbačovova záchranná brzda (perestrojka) tomu už nemohla zachrániť, iba urýchlila „boľševo Sajúza“ zánik.
Preto sa natíska vecná otázka, či by vôbec zanikol vojensky mocný Sovietsky zväz nebyť Pražskej jari, okupácie Československa a následnej zmeny politiky Michaila Gorbačova? Toho rozhodujúceho politika, ktorý obdivoval Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou. Vývoj po roku 1989 v Číne, Severnej Kórei, vo Vietname, na Kube či inde len potvrdil, že nebyť útoku Rusov na našu politicky sa reformujúcu guberniu, vzdialenú tisíce kilometrov od Moskvy, by bol vo svete vývoj celkom iný.
Kremeľ v novej situácii po útoku na rebelujúcu, formálne samostatnú guberniu a následnej okupácii našej krajiny sa ocitol v najhlbšej defenzíve a medzinárodnej izolácii. Snažil sa preto „vábničkou“ súhlasu s konferenciou o ľudských právach napraviť svoju totálne zničenú povesť a zároveň sa vymaniť z dlhej zahraničnej blokády. Hodil teda svetu lákavú návnadu a ponuku, od ktorej očakával, že ju Západ zhltne aj s navijakom. Presne šlo o ten svetový samit, ktorý Západ dlhodobo presadzoval a Kremeľ zaryto odmietal.
Američania a ich spojenci však prehliadli, že ide len o kamufláž, aby sa Rusi vylízali z už takmer ročnej zahraničnopolitickej karantény. Jasné im bolo, prečo Moskva, ktorá dlhodobo porušovala ľudské práva, chcela o odmietanej téme z ničoho nič rokovať. Samozrejme, len formálne a zdĺhavo. Veď ľudské práva boli pre Kremeľ trvalým tŕňom a veľkým rizikom, aby ich riešili a rozmazávali na širokom medzinárodnom fóre.
Ale samotná konferencia a na nej zrodená „Deklarácia o dodržiavaní ľudských práv vo svete“ sa predsa uskutočnila, ale až o šesť rokov. Práve na základe tejto Deklarácie a jej záverov vznikla potom u nás známa Charta ´77 o ľudských právach. Tá následne zatriasla vtedajším režimom až natoľko, že rýchlo pripravil takzvanú Antichartu. Tú potom musel iniciatívne a hromadne podpisovať „rozhorčený pracujúci ľud“. Ten však o samotnom znení Charty ´77 ani nechyroval, pretože ju súdruhovia tajili a normalizačná tlač nikdy nezverejnila. Veď stačilo Antichartu iba disciplinovane podpísať a to potom urobili aj mnohé umelecké osobnosti, aby dostali „milosť“ opäť tvoriť pre verejnosť.
Uniknutý tajný ruský dokument odhalil, o čo bývalému špiónovi na Západe Putinovi vyvolanou vojnou na Ukrajine vôbec šlo. Po historickej sláve chorobne túžiaci “cár Voloďa I.“, (obdivovateľ dobyvačnej politiky Petra Veľkého a Kataríny Veľkej) sa pokúšal akýmkoľvek násilím zmeniť hranice Ruska ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu (po roku 1989). O tejto nereálnej a nemorálnej osobnej túžbe sa ruský diktátor neraz verejne vyjadril. Preto každá dohoda o mieri na Ukrajine je pre svet oveľa horšia a pre skutočný mier nereálna a nebezpečnejšia než v roku 1938 s Hitlerom podpísaná zradná Mníchovská dohoda.
Súčasný vodca i diktátor Ruska sa krvavým terorom a šírením strachu snaží z Ukrajiny vytvoriť akúsi nesvojprávnu pridruženú republiku (guberniu). Tiež ním posvätenú a „správnymi Ukrajincami“ zvolenú „hlavu štátu“. Niečo obdobné a na spôsob ešte pred napadnutím Poľska a vypuknutím svetovej vojny nacistami vytvoreným „Protektorátom Čiech a Moravy“. K čomu nechtiac a pod nátlakom Hitlera mal prispieť po vojne popravený, pôvodne uznávaný univerzitný profesor a krátko i náš prezident Hácha.
Z už mnou spomenutého tajného dokumentu vraj „mierových“ požiadaviek Ruska voči Ukrajine, ktorý zverejnila SME (23.11.) pod titulkom „Dokument odhalil prvé zámery Putina“, sa môžeme dozvedieť, že Ukrajina sa bude musieť vzdať jurisdikcie nad Donbasom (odovzdať ho v skutočnosti pod správu Ruska), ovplyvniť u spojencov koniec hospodárskych sankcii a súhlasiť v podstate s trvalou okupáciou Krymu Ruskom. Dokonca Putim im diktuje, že ich pravoslávie má byť pod kuratelou moskovského (s režimom kolaborujúceho) patriarchu.
Také sú len sčasti návrhy Moskvy vraj pre mier na Ukrajine, ktoré presadzujú u nás i „vládni miero-tvorcovia“ hanebnej a nebezpečnej zrady. Len si spomeňme, ako nakoniec dopadli všetky garancie a zmluvy po útoku na ukrajinský Krym a jeho násilnej aj Západom (v záujme mieru posvätenej) okupácii a anexii dnes. Ak by s vierolomným a vždy nespoľahlivým partnerom Západ vôbec nerokoval, ale ho nekompromisne (ako teraz tvrdými sankciami a opatreniami) potrestal, neprejavil slabosť, tak by zrejme zahnal agresora do patričných pôvodných pozícii. Aj na základe záväzne garantovaných povojnových zmlúv a noriem.
Potom by temer určite prešla Putinovi imperiálna chuť na kolonizáciu Ukrajiny. Následne by ani nestratil elementárnu morálku a nevyhnutnú politickú zodpovednosť nielen voči svetu, ale aj pre vlastných občanov.. Nemuselo by sa tak začať jeho vydieranie a absurdne hazardná „hra“, že ako prvý politik na svete začne strašiť a desiť ATÓMOVOU VOJNOU aj vyvraždením ľudstva.
