V povolebnej eufórii pán Matovič, ktorému verím, že pre Slovensko bude chcieť to najlepšie, by mal rýchlo vytriezvieť z prekvapivého víťazstva. Všetky demokratické sily Slovenska sú mu za porážku Fica vďačné. Už menej, že získal aj hlasy progresívcov a KDH. Ale tiež zahatal návratu do NR SR Dankovi, a zahnal do temnôt prízrak menom Harabin. Verím, že tým aj ďalšiemu zbedačovaniu Slovenska.
Ale teraz by mu už nemalo postačiť len úsilie a talent opozičníka. Lebo v kresle premiéra bude už rozhodovať o (ne)úspešnosti Slovenska iba jeho široký politický nadhľad, veľká sebadisciplína, múdrosť úsudku a umenia diplomacie skutočného či len domnelého štátnika.
Nemienim Trnavčana spochybňovať, či to on môže dokázať. Veľkú šancu však má! Zrejme si už uvedomil, v akej vážnej a nezávideniahodnej situácii sa nachádza. Keď za košiarom mu striehne krvilačne mocný vlk – Fico. Možno i váha, či v samotnom košiari má spoľahlivých spolustrážcov demokracie - Sulíka a Kollára? Tých dvoch pomocníkov, ktorí mu dnes sľubujú ochraňovať bezbranné a v obavách pobehajúce „ovečky“ po už holých pastvinách. Azda verí tomu, že prvý z nich bude omnoho spoľahlivejším vartášom pred číhajúcim pahltným vlkom, než budúcej vláde vernosť sľubujúca politická neviestka.
Budúci premiér by veľmi potreboval čo najspoľahlivejších pomocníkov pri čistení krajiny rokmi zasvineného chlieva. Predovšetkým v trestných orgánov a v celej správe štátu, aby politickí nominanti a ich oligarchovia, číhajúci zlodeji za dverami moci, nemali čas sa prevliecť do vhodného kabáta, znova sa jej zmocniť a beztrestne kradnúť.
Ale ak chce víťaz volieb nepohorieť a dovládnuť celé funkčné obdobie, a splniť to, čo sľúbil, že vymetie čo najviac špiny a korupcie v štáte, potom sa musí sám zmeniť. Maximálne sa odosobniť od vlastností neúspešného vládnutia . Odpútať sa od vzájomnej animozity voči predvolebným rivalom, dnes už najvýznamnejším potenciálnym spojencom. Rýchlo sa zblížiť s politicky rozhľadeným Kiskom aj s Oľanom rozsobášenou Remišovou.
Čo sa však zrejme neudeje, lebo exprezident a jeho pravá ruka z OĽANO uvažuje celkomm inak. Pravdepodobne obaja pochybujú o tom, či má vláda šancu s Kollárom dovládnuť do riadnych volieb. Potom je lepšie byť v opozícii, podporovať múdre rozhodnutia vlády a nárastom mandátov sa zo zálohy posilniť do zápasu predčasných volieb. Podla mňa je to vhodná poistka a dobrá predvídavá stratégia pre blízku krízovú budúcnosť.
Súčasne triumfujúci víťaz volieb by sa mal svetu ukázať, ako on demokraticky poníma svoju moc a ponúknuť zo dve tri kreslá najschopnejším a v praxi prevereným politikom z radov progresívcov a KDH. Lepším ministrom než by boli z vlastných radov v politike neskúsení nováčikovia. A podaktorí z jeho už skúsených politikov by zostali aj v poslaneckých ľaviciach. Ukázať tak hlavne občanom, čo je neformálna demokracia činov a nie iba slov.
Ešte nedekorovaný vavrínom premiér by sa mal so svojimi rivalmi, ku ktorým sa neraz sám neprejavoval vyberane, rýchlo pevne spojiť v záujme ozdravenia ťažko chorej krajiny, bez ohľadu na rozdielnosť názorov či pretrvávajúcu animozitu. Veď oba strany majú spoločný cieľ urobiť v štáte ako tak prijateľný poriadok a nastoliť právo zákona i spravodlivosti pre každého občana. Keďže obe majú rovnakých úhlavných nepriateľov demokracie a správnej zahraničnopolitickej orientácie Slovenska - Fica, Kotlebu a ďalších. Tých, ktorí v záujme vlastných mocenských a zištných záujmov sú ochotní zavliecť svoj „milovaný národ“ do najhlbšej priepasti.
Ak nový premiér nebude vyvolávať zbytočné osobné mocenské spory, určite nájde spoločnú reč so Sulíkom a s ním i zdravý kompromis. Bude tak mať v ňom spoľahlivého, v politike a ekonomickej odbornosti veľmi skúseného partnera, ktorý bude vedieť v reálnej politike odhadnúť a zvoliť správne kroky a nájsť s novým predsedom vlády potrebnú súčinnosť. Veď on je natoľko múdry, že sa už poučil z pádu vlády Ivety Radičovej.
Priznám sa, že napriek životným skúsenostiam, neviem jednoznačne posúdiť, či by bola lepšia troj či štvorkoalícia. Obe majú veľké diery a slabiny. V danej vážnej situácii by pre krajinu bola jednoznačne žiadúca ústavná väčšina, ktorú v iných prípadoch odmietam ako nebezpečnú pre časté mocenské ambície a zneužitie. .
V súčasnom prípade si plne uvedomujem, že medzi novými poslancami OľANO, ktorých odolnosť ešte nepreverilo blato politiky, určite sa nájdu nevďačníci, čo z rodnej strany zutekajú medzi vraj nezávislých zástupcov občanov. Nezabráni im v tom ani to, že zradia jej podstatný cieľ. Pre Matoviča bude ťažkou úlohou čo najviac obmedziť v mocenských orgánov korupciu a následne ju potom znížiť i v celej spoločnosti. A nastoliť tak právo zákona. Práve pre už spomenutý prípad zrady v politike ešte nepreverených nováčikov z OĽANO či Sme rodina by bola pre koalíciu záchrannou brzdou ústavná väčšina s Kollárom.
V prospech tohto riešenia je i nežiadúci stav, keď premiér bude mať v parlamente vyšší počet „svojich“, až o dve tretiny ako dosiaľ. Tlmiť vzniklé subjektívne vášne a záujmy nespokojných poslancov a pritom byť i premiérom v občiansky rozloženej a oligarchickou mafiou ovládanej krajine je nad sily každého človeka. Preto by sa mal múdro podeliť o moc a mať pri sebe vo vláde a strane spoľahlivých pomocníkov. Lebo inak zostane osamoteným kolom v plote. Chce to aj veľké pochopenie a podporu médií i angažovanie sa všetkých demokraticky mysliacich občanov.
Napriek týmto vážnym otázkam (ne)stability novej vlády vidím v koalícii s ústavnou väčšinou veľké riziká. Nepochybujem o charaktere, pripravovanej zrade a pokračujúcej predvolebnej kortešačke predsedu strany Sme rodina. Ide o podobnú iróniu, aká je v samotnom názve strany, ktorá je výsmechom každej slušnej rodiny. Ten by bol vhodný pre mafiu s „váženým“ a vplyvným krstným otcom.
Veď Kollár v povolebných vystúpeniach sa správa ako opozičný politik, a nie ten (!), ktorý iba nateraz sľubuje vernosť predsedovi budúcej vlády. Stavia sa do útočnej pózy, že iba On nekompromisný garant pravdy a statočnosti, zabezpečí chudobným dôstojnejší život Vraj len On (v koalícii štyroch strán) vraj zachráni „sociálne výdobytky“ ubiedených pracujúcich, čo po voľbách v médiách zdôrazňuje. Sľubuje ich presvedčivejšie než kedysi boľševici. Bez ohľadu na reálny stav ekonomiky a na mínové polia vytvorené v hospodárstve Smerom. Pre destabilizovanie novej demokratickej vlády a predčasné voľby.
Kollár už teraz myslí, že čoskoro pôjdu voliči k urnám. Preto tá jeho povolebná kortešačka v médiách. Verí, že predčasné voľby by jeho Sme rodina značne posilnili postavenie v politike. A preto už včas si vytvára utajené spojenectvo s možným diktátorským režimom Fica po páde Matovičovej vlády. V ktorej by práve väčší diktát umožnil rozsiahlejšie porušovanie zákonov a ešte benevolentnejšie kradnutie, než bolo predtým. Dúfam, že sľubom vernosti od zbohatlíka s pochybnou minulosťou neuverí budúci šéf vlády. Pretože s ním nevymetie korupciu a zahnívajúcu politiku ani s ústavnou väčšinou poslancov.
