Útoky na ÚS boli len dezinformačnou clonou? (2.)

Najskúsenejší politik v SR Peter Weiss: "Slovenská zahraničná politika sa stáva čoraz bezvýznamnejšou ..."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Už to vyzerá s  kandidatúrou Podržtašku zrejme tak, že o nej  nemá jasno ani on sám  .A preto cielene, zaryto a špekulatívne  mlčí. Tancuje vo vyjadreniach vždy v línii vyjadrení či  prospechu šéfa Fica. Ale zároveň v rozpore s úžitkom, záujmami a perspektívou občanov.

Lenže potom sa mal prihlásiť v Markíze do Lets Dance. Možno by jeho vrtké piruety na všetky strany a falošne čarovný  úsmev očaril nielen partnerku, ale upútal aj porotu. Z jeho tanca by však určite nevznikli  toľké škody ako v pozícii nájomcu prezidentského paláca.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 O súčasných povolebných kotrmelcoch a v zvratoch destabilizácie slovenskej politiky doma a v zahraničí naznačil mnohé aktuálne poučenia voličom bývalý komunista, významný politik aj diplomat Peter Weiss. V rozhovore s redaktorkou Danielou Hajčákovou  „Ak je Fico mierotvorca, ostatní sú zadubenci?“ (SME 11.2.) uviedol veľa vecných  a pravdivých kritík súčasnej vlády nepríčetnosti a násilia, ignorujúcej základné záujmy Slovenska a jej občanov.

Určite by som z tohto vážneho a prekvapujúco kritického rozhovoru s ostrieľaným  znalcom našej politiky ešte pred rokom 1989 a potom zakladateľom vládnej Strany demokratickej ľavice (ponovembrovej novej strany s dobou komunikatívnejších komunistov aj stranou pre exkomunistu Fica), veľmi rád odcitoval mnohé Weissove  trefné a pravdivé protificovské postrehy.  Ale zameriam sa len na samý záver tohto obsiahleho rozhovoru, práve  s ktorým obsahom  nesúhlasím, a preto ho celý odcitujem:

SkryťVypnúť reklamu

„Podľa preferencií to zatiaľ vyzerá, že má (Peter Pellegrini – pozn. J.S.)  šancu byť prezidentom. Bude na ňom, či rozptýli pochybnosti, ktoré ho  sprevádzajú – či bude prezidentom, ktorý aj medzinárodne – politicky dokáže kompenzovať škody, ktoré narobil Robert Fico. Je v jeho osobnom záujme, v záujme jeho miesta v histórii aj v záujme Slovenska, aby našiel vnútornú silu a stal sa autentickou hlavou štátu, ktorá nebude podliehať politickým pokynom.“

Domnievam sa, že jeden z najskúsenejších politikov a pragmaticky i vecne  sa vždy vyjadrujúci nestor slovenskej politiky Peter Weiss o údajne možnej premene Pellegriniho na nadstraníckeho prezidenta (nie Podržtašku Fica) to myslel iba ako nevydarený zlý žart.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže o jeho kandidatúre a nesúhlase s ňou píšem teraz už v poradí až siedmy kritický blog, tak bude možno lepšie, ak teraz zopakujem a zverejním  o tejto dnes najvážnejšej  otázke budúcnosti Slovenska aj iné kritické názory a to od dvoch renomovaných a čitateľom v SME známych autorov komentárov.      

Následný citát je z článku „Občania rozhodnú“ (SME 29.2.) komentátora Petra Tkačenka (SME 29.2.). Týka sa Podržtašky (dvojčaťa propagátora Putina zo Súmračnej):

„ ...veď všelikde a všeličo rozpráva. Ale rozumieme si, problém je, že to nerozpráva tam, kde by ako kandidát mal – v kritických debatách, kde by čelil tlaku novinárov a protikandidátov.  

SkryťVypnúť reklamu

Je to absurdné, zbabelé až hanebné a je dôležité, aby sa táto stratégia neukázala ako víťazná. Logicky nie je a nemôže byť sila, ktorá by ho fyzicky prinútila sadnúť si s konkurentmi do štúdia, ale tento model je svojim spôsobom “hacknutie“ systému: získať ústavnú funkciu a z jej výšky si robiť kampaň na inú.

Aby nebolo tých absurdít málo, tak Pellegrini sa v diskusiách objavuje, ale nie v tých „prezidentských“. Takže vystupuje ako predseda strany a parlamentu a popritom forsíruje svoj prezidentský slovník a odkazy voličom.

Výsledok je preňho skvostný: povie si svoje, vzhľadom na absenciu skutočného súpera môže simulovať štátnický nadhľad a ostatných vykáže do priestoru, kde sa majú vybíjať medzi sebou. Debata s ostatnými  potom nemá zmysel ani pre druhého favorita Ivana Korčoka a je vybavené.

Potom tá „kampaň“ vyzerá takto, teda ako šestáková imitácia skutočného politického zápasu. Také čosi je urážkou občana a demokratického systému.“

Ďalšie dva citáty k tejto horúcej téme sú od šéfredaktorky SME (4.3..) z článku Čo si myslí Pellegrini“ s nadtitulkom „Prezidentský kandidát trčí v čudnom mentálnom väzení.“

„Volič vidí Petra Pellegriniho každý deň. Na bilbordoch so sloganom o silnom alebo sociálnom štáte, v televíznych novinách, ako vedie schôdzu parlamentu, alebo cestuje na summit do Prahy. Stále však nevie čo si Pellegrini naozaj myslí o najzásadnejších geopolitických otázkach, o zmenách, ktoré Robert Fico pretláča , o rastúcej izolácii Slovenska.

Na svojom profile na facebooku hovorí o tom, že „sníva“ o prezidentskom paláci, kde sa vraj rodí dlhodobá vízia na dlhé roky dopredu. Čo si pod tým má volič predstaviť? Čokoľvek. Ak má Pellegrini dlhodobú stratégiu, tak to je práve toto: nepovedať nič konkrétne, čo by rozrušilo voliča. Byť roztečenou medúzou politického akvária.“

„Pellegrini dáva svojim voličom omaľovánky, nech si ich vyfarbia ako chcú. Hovorí frázy, ktoré pripomínajú prejavy súdruhov z prvomájových pódií, a občas do nich vsunie výrazy ako sebavedomé Slovensko alebo dôstojnosť pre všetkých.

Trčí v čudnom mentálnom väzení, nemôže sa dištancovať od Ficových vyjadrení, tak mlčí alebo niektoré zjemňuje.“

P.S.: Pán administrátor, nerozumiem tomu, že interná štatistika, ktorá býva vždy presná a včasná, oznamuje, že blok sa páčil čitateľom 30 - krát a že má už 5 diskutérov. Lenže. čitateľ má celkom odlišnú informáciu - 12 - krát Páči sa a k dispozícii na čítanie ani jeden diskusný príspevok. Ako mám potom veriť, že systém vykazuje i správne číslo počtu čitateľov?

 

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  387
  •  | 
  • Páči sa:  9 993x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1970 komentátor denníka Smena. Potom ďalší rok krátko editor a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať. Následne založil prvý nezávislý týždenník v SR Slobodný piatok a bol jeho šéfredaktorom. Hneď po vzniku samostatnosti štátu bol riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol. Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť získal v roku 2019 medzinárodnú Literárnu cenu E.E. KIscha. .Ešte v roku 1991 získal Hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu. A v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

314 článkov
INESS

INESS

107 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu