V článku v SME „Fico chystá mediálnu pomstu“ (16 - 19. 11.2023) je presvedčivo, vecne, a analyticky napísaný komentár, v ktorom je jasne formulovaná súčasná ochrana slobody slova v krajinách EÚ.
Súčasný drevorubač výrubu demokracie a občianskej slobody (získanej v roku 1 989) Róbert Fico, jeho klon Pellegrini a ich spoloční korupční spolupáchatelia a oligarchovia (práve pri 34-ročnom výročí Novembra ´89) sa snažia surovo s normalizačným kladivom a bagrom ohroziť či zničiť základné dva piliere každej slobodnej krajiny - slobodu médií a nezávislosť polície, prokuratúry aj súdov.
Ale títo nepriatelia demokracie, osvedčení autokrati a mnohí z nich i korupční kriminálnici sociálneho chameleónstva to nebudú mať s čestnými a nekompromisnými novinármi až tak jednoduché a ľahké. Dá sa temer naisto čakať, že príslušné zložky EÚ sa na tento u nás pohrebný proces demokracie a slobody nebudú len tak nečinne prizerať.
Presvedčil ma o tom aj nadčasový aktuálny komentár, ktorý nemohol napísať lepšie nikto iný než práve Janko Füle. Po páde komunizmu dva roky šéfredaktor spravodajstva a publicistiky Československej televízie na Slovensku. Zároveň bol i predsedom vtedy významného novozaloženého Slovenského syndikátu novinárov. Dnes je členom Rady vlády pre masmédia. Práve s ním ma viažu neopakovateľné poznatky, skúsenosti a spoločné záujmy po roku 1989.
Jeho vecný a argumentami podložený komentár o tom, že birmovaný antidemokrat Róbert Fico, jeho najbližší klon i sluha Pellegrini a ďalší ich korupční spolupáchatelia, znova ohrozujú a chcú zničiť (ako za čias po ruskej okupácie reformného Československa) základný pilier každej demokratickej krajiny – slobodu médií a nezávislosť trestných orgánov.
Autor komentára možno tiež nepriamo medzi riadkami preukázal, že dnešná kriminalitou páchnuca vládna koalícia nevyhrá len vtedy, ak všetci čestní, odvážni a nekompromisní novinári nerezignujú, nebudú mlčať, ale čo najhlasnejšie budú „kričať“ a tak účinne zmenšovať mediálny priestor súčasných hlasných trúb oligarchov a skompromitovaného Smeru, jeho klonu Hlasu, SNS rovnako predajných a na všetko adaptívnych svojich kolegov.
Po údajnej „vojne policajtov“ by tak bol súboj pravdy, práva, slobody a demokracie skutočných Novinárov, a tých, čo sa za novinárov len hanebne vydávajú. Keďže tí slúžia v utajenom režime korupčným záujmom autokratov, korupčníkov a majiteľom médií (oligarchom).
Róbert Fico a jeho príbuzenská korupčná tlupa si plne uvedomili, že ich blízka budúcnosť je príliš čierna a závislá výlučne od toho, či nasadia pevný chomút a silné opraty nezávislej justície a slobodnej žurnalistike. Preto chcú a musia rýchlo (aj legislatívne) tieto dve jedinečné oblasti verejného života, významu aj záujmu maximálne oklieštiť a mať pod trvalou kontrolou. Ide vlastne o realizáciu nevyhnutných zmien v prospech (na ziskoch a osobnej slobode) ohrozených súčasných realizátorov neslobody a cenzúry na adekvátny a bezpečný stupeň naplánovanej, kamuflovanej a za socializmu už osvedčenej „sociálnej totality“.
Všeobecne povedané justícia a novinárstvo sú v podstate prepojené nádoby pre vládu buď demokratov alebo diktátorov, ktoré veličiny v udalostiach dnes zásadne vplývajú na politický a spoločenský život každej krajiny. Názorných príkladov a výstrah máme z minulosti i dneška veľa. Napríklad kedysi bol hlavný dôvod okupácie Rusmi v roku 1968, že pre Kremeľ bolo neprijateľné a neprípustné u nás zrušenie cenzúry tlače (médií). V súčasnosti zasa ide o autokratický vývoj v Maďarsku a nedávno i v Poľsku. U nás rôzne uplatnenie cenzúry môžeme už čoskoro čakať.
