Ešte neuplynul od nástupu Matoviča do funkcie ani mesiac, a čo sa na Slovensku dnes deje, som osobne zažil v novembri 1993 u prezidenta Kováča ako riaditeľ tlačového odboru a jeho poradca. Stalo sa to najmä potom, keď prezident odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra privatizácie. Takže až potom na verejnosť prepukli dovtedy utajované spory medzi hlavou štátu a premiérom Mečiarom. Nasledovala vyše štyri roky trvajúca honba a lov na Michala Kováča ako na škodcu národa a novovzniknutého štátu. A tak kde - aký smrad (mečiarovec) prezidenta špinil, hanobil klamstvami a beztrestne si doňho kopol.
Napríklad iniciatívny šéfredaktor Mečiarovho denníka Republika, môj bývalý kolega v roku 1968 – 70 v Smene, uverejnil falzifikát účtu Kováča v rakúskej banke na vtedy veľkú sumu tri milióny korún. Ako senzačný kompromitujúci dokument chcel ukázať verejnosti, aký je Kováč pokrytec, korupčník a zlodej, nehodný najvyššej funkcie štátu. No súd ho za tento preukázaný trestný čin vôbec nepotrestal. Samotný štátny únos prezidentovho syna už bol iba vrchol tejto štvavej a účelovej kampane. Dnes sa táto pre Slovensko znova nezmyselná štvanica znova opakuje v prípade Igora Matoviča, ale v inej podobe.
Preto som aj titulok poslednej časti tejto publicistickej trilógie atypicky zmenil a nahradil na jeho konci aj otáznik výkričníkom. Tiež som si tvrdením známeho vedca, pána Mistríka, ktorý sa slušne a charakterne zachoval aj pri voľbe prezidenta, keď ako rovnocenný kandidát pani Čaputovej včas odstúpil a veľkoryso ju podporil.
V záujme zachovania autenticity vyjadrení pána Mistríka, ktoré vyslovil v rozsiahlom dvojstranovom rozhovore pre Denník N 14. apríla, vyberiem z neho a kompletne odcitujem niektoré celé časti. Lebo s jeho tvrdeniami a jasne vyjadreným názorom aj na premiéra Matoviča plne súhlasím.
"Debata s Matovičom je racionálna"
„Sú dve polohy: po prvé, objektívne, na niektoré veci nebola a ani nemohla byť pripravená žiadna vláda. Bez ohľadu na to, kto by bol pri moci. Čo sa dialo v tejto krajine desať alebo dvanásť rokov v plnej nahote ukázalo, že štát je rozkradnutý, inštitúcie nefungujú, vedci sú odsúvaní na okraj spoločnosti. Kríza, akú dnes prežívame, otestuje silu krajiny. Preto ju lepšie ako my pravdepodobne zvládnu západoeurópske krajiny, ktoré majú funkčné inštitúcie. Konkrétne: keď sme chceli začať s rozsiahlejším testovaním, zistili sme, že tu nič nie je pripravené. Bežali tu malé počty testov, ale žiadny plán, stratégia a logistika neexistovali. Vieme, akému rozkladu bol v minulosti vystavený právny štát, dnes vidíme že aj mnohé iné oblasti sú na tom podobne. Úroveň krajiny sa meria podľa toho, ako má vybudovanú infraštruktúru. A to sa týka aj infraštruktúry inštitúcií, ktorá v mnohých ohľadoch absolútne absentuje.“
„Igor Matovič a táto vláda urobili veľa dôležitých rozhodnutí. Ak začal byť niekto akčný, tak je to táto vláda a tento parlament. Som členom permanentného krízového štábu a viem, že sme v mnohom začínali od nuly. Vyčítať niečo Igorovi Matovičovi alebo vláde by bolo nefér. Všetci konáme pod obrovským stresom a časovým tlakom. Nevyhneme sa chybám a to, či sme niečo urobili dobre, alebo zle, uvidíme o pár mesiacov.“
„Samozrejme, tak ako sme pri testovaní začínali od nuly a budujeme celú infraštruktúru, vláda rieši aj problém s ochrannými prostriedkami, ktoré tu prakticky neboli, a tak isto sa pripravujú aj nemocnice na krízové stavy. Ministerstvo zdravotníctva v tomto podniká veľa. Robíme veľa, len neočakávajte, že v stave, v akom sme našli štát, sa všetko podarí za tri dni. Pracujeme od rána do večera, spíme päť hodín - alebo menej- a robíme, čo sa dá.“
„A zaoberáme sa problémami, ktoré treba riešiť agilne a nebyrokraticky. Žiaden krízový štáb nemôže vyriešiť všetky problémy sveta, problémy Slovenska môžu vyriešiť len funkčné štátne inštitúcie.“
„Premiér, ako každý vrcholový manažér, si vypočuje názory od ľudí, ktorým verí a ktorých považuje za relevantných. Vezme si z nich to, čo potrebuje pre svoje rozhodnutia. Áno, trávime spolu veľa času, rozprávame sa o mnohých veciach a mnohé spoločne analyticky riešime. Premiér Matovič nezaujíma dominantný postoj človeka, ktorý rozhoduje, pre ktorého by sme my boli len nejakí poradcovia. Debata medzi nami je rovnocenná a veľmi racionálna.“
„Pozorujem trend, že trochu padajú zábrany. Či už sa to týka ľudí na internete, niektorých novinárov, padajú zábrany ľudí, o ktorých by som si nikdy nemyslel, že dokážu napísať niečo také, ako napísali. Aby som nebol len politicky korektný, keď som si od Vášho kolegu Pataja prečítal, že Matovič v istej veci klame, to bolo podľa mňa za čiarou. Neviem, či je správne palcovými titulkami uvádzať takto silný výrok, ktorý neodráža skutočnú podstatu problému.“
„Bol by som nerád, keby sme mali dlho polemizovať o tomto názore, no Igor Matovič neklamal, vec je komplikovanejšia. Kto napíše palcovými titulkami niečo takéto, mal by najprv zvážiť, či je to adekvátne.“
„Zázračné celoplošné riešenie neexistuje. Problémy musíme riešiť diferencovane. Keď hovoríme o lockdowne – určite musíme byť pripravení na cielené opatrenia v prípade, že vzbĺkne nové lokálne ohnisko epidémie.“
„Platí, že ekonomiku musíme začať pomerne rýchlo oživovať. Musí však ísť o sústavu premyslených, cielených a diferencovaných opatrení. Uvoľňovanie musí byť riadené a cielené na základe toho, ako sa bude vyvíjať epidemiologická situácia.“
„Nepredbiehal by som, dávame si dokopy takýto koncept. Oslovili sme odborníkov, epidemiológov a ekonómov a na takomto pláne pracujeme. Ale aktivity, ktoré nie sú rizikové z hľadiska veľkej koncentrácie ľudí, pokojne môžeme uvoľňovať čím skôr. Keď dnes prijmeme opatrenie, jeho efekt uvidíme o dva-tri týždne. Nie je to tak, ako keď šoférujete auto, strhnete volant a auto okamžite odbočí. Veľmi nám môžu pomôcť skúsenosti zo zahraničia.“
„Vychádzali sme zo situácie, aká tu je. Na Slovensku majú 70 percent laboratórnych vyšetrení v rukách súkromníci. Bolo by obrovskou chybou, keby sme tieto kapacity nevyužili a netestovali aj v súkromných laboratóriách. Dohoda bola, že primárne majú robiť pre štát, no ak ich nevyťaží, môžu robiť aj samoplatcov, na čom nevidím nič zlé.“
„Požiadavky na testovanie sú stále väčšie ako kapacity. Preto musíme zvažovať, koho uprednostniť, to je prioritizácia. To isté riešia aj v Nemecku, všade na svete majú testovacie kapacity limitované. Určite treba testovať ľudí, ktorí sú v nemocniciach, zdravotníckych pracovníkov, ktorí idú na zákrok, musíme testovať tehotné ženy, psychiatrických pacientov, ľudí v sociálnych službách – zamestnancov aj klientov.“
„Situácia naďalej vôbec nie je jednoduchá, nie je však zúfalá. Ak sa budeme správať zodpovedne a bude nám priať osud, tak postupne, mierne môžeme naše očakávania do budúcnosti zlepšovať.“
Slušní novinári by nemali pomáhať Ficovi
V súčasnej záplave vedomých či nevedomých klamstiev, účelovo šírených dezinformácií razom vymizli o novej vláde pozitíva aj relevantné a objektívne informácie. Táto „zázračná zmena“ iba mohutnej kritiky sa udiala hneď od jej vzniku.. Preto sa natíska otázka: Prečo niektoré médiá začali ostrý a neférový útok na tvrdohlavého a razantného predsedu fungl novej vlády? Lebo pre Smer a jeho oligarchov je práve on z vládnej koalície neprijateľným a nebezpečným?
Veď tento pohon sa nerobí v slušnej spoločnosti, a v zahraničí už vôbec nie, aby sa od nástupu do funkcie naňho frontálne útočilo! Tobôž, hneď po výmene vlády, keď sa s problémami krajiny ešte len nová vláda a jej premiér zoznamuje, a keď je navyše celý svet ohrozený smrteľnou nákazou koronavírusom. A tiež potom, čo sa Slovensko ocitlo po dvanásťročnom rozkrádaní a mnohých korupčných kauzách nad priepasťou hlbokej a trvalej hospodárskej krízy.
Práve premiér, ktorý by mal od médií dostať aspoň nevyhnutný čas na určitý pokoj v práci, aby mohol v najťažšej chvíli krajiny splniť svoje krkolomne ťažké poslanie v zmysle Ústavy - t. j. udržať krajinu nad hladinou jej potopenia ekonomiky so všetkými dôsledkami na život občanov a to za minimalizovania strát na ich životoch.
V tom by mu mali byť všetci občania vo vlastnom záujme nápomocní (vrátane opozície). Práve od médií sa predovšetkým očakáva, že budú aktívne pomáhať predsedovi vlády. Mali by si zobrať za vzor novinárov v roku 1968 (najmä po okupácii), čo vtedy neuveriteľné pre demokratický vývoj Československa urobili.
Slušní novinári by sa nemali podieľať na možnom páde vlády. Lebo ten by v súčasnosti len zvýšil terajší chaotický vývoj, nervozitu a neistotu v spoločnosti, ktoré sú zatiaľ pod kontrolou. Veď každá zmena vlády aj za normálnych podmienok vládnutia vyvolá aspoň dočasne značné škody.
Treba si tiež uvedomiť, čo by Slovensko získalo s iným premiérom než Matovič? Temer by sa vrátil znova k moci so spriaznenou suitou oligarchov, korupčníkov a zlodejov Róbert Fico. Ani Pellegrini by sa nestal premiérom ako pre niektorých menšie zlo Ficova štvrtá vláda by bola kvázi Orbánova číslo jeden. V tej by si žiaden dnešný kritik voči vláde Smeru už nepípol. Ak áno, tak potom len s rizikom postihu za ilegálne vydávanie samizdatov.
Nechýbajú Matovičovi kopytá, chvost a rohy?
Veď toľké negatíva, nadávky, priame či nepriame osočovania (vytrhnuté z časového a obsahového kontextu i z objektívnych súvislosti) sa nepopísalo za celé volebné obdobie ani proti Róbertovi Ficovi, ako za jeden mesiac voči novému premiérovi. A to len na základe nepreverených dohadov, upodozrievaní či osobnej zaujatosti. Takže tomuto nebezpečnému „diablovi“ už k autenticite chýbajú iba kopytá, chvost a rohy.
Napríklad dnes som čítal v Sme od autora, ktorý je tvorcom akejsi Cynickej obludy(?), o premiérovi obludný článok, čo všetko stačil napáchať pri uzavretí hraníc a nezvládnutom návale vracajúcich sa zahraničných Slovákov do bezpečnejšieho domova pred skazou koronavírusu. Na neobjektívnosť a zaujatosť autora postačí len jeden citát z jeho článku zo soboty: „Štát verzus navrátilci“:
„A niežeby neboli kapacity všetkých ubytovať slušne a najmä bezpečne. Prevažná väčšina slovenských hotelov je prázdna, ale nikto ich nevyužil, lebo je jednoduchšie urobiť z repatriantov nepriateľov štátu, častovať ich pejoratívami a tak sa nemusieť o nich starať, ako sa s nimi zaobchádza, pretože národ im to s radosťou dopraje.“
Takto písaný je však celý článok. Len preto, aby slúžil na bezdôvodnú kritiku novej vlády a predovšetkým Matoviča. Preto sa kritika pýtam, vari chcú hoteliéri ubytovať našich navrátilcov zadarmo? Nestálo by to štát zopár desiatok miliónov eur pri ich predpokladanom odhade asi dvadsaťtisíc? Ale kde ich má sústavne kritizovaný premiér vziať? Komu zobrať, keď v štátnom rozpočte je viacej dier ako v ementálskom syre?
Veď iba mesačná vláda prakticky s holým zadkom rieši pod enormným tlakom mnohé, oveľa vážnejšie požiadavky a oprávnené nároky, podnikateľov a ďalšie vrstvy občanov. Takže každému z nás pomôcť k spokojnosti sa nedá taký „komfort“, aký je bežný v „čase mieru“. Táto skutočnosť platí rovnako aj pri ubytovaní vírusom nakazených či zahraničných Slovákov.
Lenže stovky miliónov potrebuje štát predovšetkým na záplaty dier kolapsom ohrozených subjektov, ktorých záchrana je prvoradá. Ako je zdravotníctvo, hospodárstvo, sociálne a zdravotné dávky, štátna správa a iné financovanie kľúčových potrieb, aby Slovensko už o pár mesiacov neskolabovalo. Sú to aktuálne a veľké hrozby, ktoré môže vláda zvládnuť len cez financie z Bruselu a za plnej podpory a pochopenia obyvateľstvom. Predovšetkým médií.
Na peniaze však nedočkavo čakajú i viacej vírusom postihnuté krajiny EÚ ako my. Druhá možnosť je zadĺžiť už zadlžený náš štát úžerníckymi pôžičkami zo zahraničia. Tie sa v tejto kritickej dobe získavajú len ťažko, lebo do príliš riskantných pôžičiek krajine v akom stave je dnes Slovensko nikto nehrnie.
Matovič však nemá doma skrytú rýchlotlačiareň na eurá, ktoré vo vykradnutej špajze temer žiadne už nie sú.. Preto médiami napádaný premiér správne rozhodol ubytovať repatriantov v štátnych zariadeniach. Nie v drahých voľných hoteloch s príslušným komfortom. Navyše práve s hotelmi ráta vláda v prípade prudkého nárastu koronavírusu ako s náhradným riešením za preplnené nemocnice. Aj pre tento najhorší prípad, ktorý sa nedá vylúčiť, bude musieť siahnuť až na samé dno dlhé roky vykrádanej štátnej kasy. Preto by titulok tohto kriticky demagogického článku mal správne znieť: „Cynická obluda verzus Matovič a Mistrík“.
Lenže bežný občan už nevie komu a čomu by mal dnes veriť. Napríklad či serióznemu, múdremu, rozhľadenému a kultivovanému vedcovi Róbertovi Mistríkovi? Alebo premiéra hanobiacemu známemu komentátorovi? Tomu novinárovi, ktorého som ešte pred voľbami rád čítaval, a ktorý článok zo stredy otitulkoval takto: „Premiér je vyoraná myš.“ Keď aj obsah tohto komentára zodpovedá titulku.
Apel na vládu v záujme vyššieho zisku bánk
Mediálne nátlaky a kritiky sú na Matoviča neraz písané nepriamo a šikovne, čo závisí od autora. Čitateľ potom získa dojem, že publicista je objektívny, nezávislý, že nesleduje osobné záujmy. Napríklad známy redaktor, odborne sa venujúci ekonomike, už v článkoch tretíkrát zopakoval pre vládu toto doporučenie: „Doteraz nie je jasné, ako sa v súčasnej situácii budú správať banky. Hospodárstvo potrebuje, aby peňažné ústavy kooperovali a dodávali do prostredia hotovosť. Vláda má jedinečnú šancu zrušiť tzv. bankový odvod, proti ktorému bojovala , keď bola opozíciou.“
Ale zrušiť Ficov právny nepodarok, ktorý Smer „zakotvil“ ako z mála istých príjmov do štátneho rozpočtu, by vláde len zvýšil obrovský deficit financií, naproti tomu bankám vyšší zisk. Poškodil o desiatky miliónov eur štát a všetkých občanov v čase najhoršej finančnej biedy. Ale autor tejto „rady nad zlatom“ nie je osamotený. . Za zrušenie tohto legislatívneho paškvilu už lobuje aj Sulík, guvernér NBS i jeho predchodca.
Všetci títo lobisti ignorujú v akom sme v morovom čase bez potrebného finančného zázemia. Nezaujíma ich ani reakcia občanov a voličov koalície na tento dnes už nežiaduci krok k posilneniu postavenia Fica a Smeru. Koniec – koncov banky si tento legislatívny nepodarok, ktorým si Smer a jeho blízki rozšírili svoj „koláč“ na svoje obohacovanie, vynahradili na zákazníkoch značným zvýšením poplatkov za svoje služby.
Všetci títo kritici a lobisti poškodzujú súčasné riešenia vlády, keď sa snažia vytvoriť z Matoviča obraz nepriateľa Slovenska číslo jeden. . Obviňujú ho a kritizujú, že obmedzuje občanov nežiaducimi striktnými opatreniami, pri ktorých sa vraj kryje autoritou a stanoviskami krízového štábu, teda odborníkov. Lenže oni iba navrhujú možné riešenia aktuálnych problémov, ale prijíma ich výlučne vláda na čele s jej predsedom. Tá potom za ne ako celok nesie aj plnú zodpovednosť.
Vari mal Matovič neodkladné, veľmi nepopulárne zásahy do života občanov sám rozhodnúť bez konzultácii s príslušnými odborníkmi? Následne od novinárov počuť kritiku, že je nekompetentný, že sa zbabelo kryje za odborné stanoviská a nie vlastné, je lož poriadne pritiahnutá za vlasy. Potom podľa kritikov je vraj nanič premiérom, za ktorého rozhodujú úzko špecializovaní odborníci s nekomplexným len dielčím hodnotením problému..
Rovnako demagogicky vyznieva aj ďalšia kritika novinárov, že Matovič na nich už útočí slovníkom ako predtým Fico. Po prvé jeho slovník je oveľa slušnejší než sa o ňom oni vyjadrujú. A nie on, ale práve oni si naňho vymýšľajú mnohé lži a striehnu na jeho každú i drobnú chybu. Žiaľ, textový priestor pre blog som už výrazne prekročil, ale mal by som ešte veľa príkladov o nekorektnom vzťahu niektorých novinárov voči premiérovi. Práve im môže Fico poďakovať, že Smeru najrýchlejšie rastú povolebné preferencie. Čitateľov prosím o prepáčenie za môj dlhý článok. Písal som ho v záujme spoločného želania prežiť túto dramatickú dobu, nekritizovať bezdôvodne premiéra a konečne sa dožiť slušného Slovenska bez jeho škodcov..
