Preto vláde odporúčam urobiť v tejto vážnej veci, ktorá ju ohrozuje nevyhnutný a účinný poriadok vo významnej oblasti, aby informácie médiám neumožňovali cielenú kritiku vlády, aby sa účelovo nezneužívala moc médií v rukách oligarchov. Tento návrh by mal poslúžiť vláde inšpiračne, môcť mediálnym útokom proti nej čeliť.
Podstata návrhu je pomerne jednoduchá. Spočíva na týchto základných princípoch, ktoré by ho pri realizácii stačilo iba upresniť, prípadne aj doplniť, ale príliš nezmeniť. Vláda by tak mala prijať záväzný konkrétny spôsob komunikácie s médiami pre všetkých ministrov rovnaké, a zohľadniť výnimočnú pozíciu premiéra v tomto základnom smere:
Treba stanoviť presný režim tejto komunikácie, ktorý zamedzí médiám v ľubovoľnom čase a neobmedzeným spôsobom získavať akékoľvek informácie o ešte nedoriešených problémoch vlády. Najmä tých, na ktorých riešeniach chýba zhoda, alebo sú z časového hľadiska ešte nejasné. Aj tých, ktorých vývoj sa môže rýchlo obsahovo zmeniť.
Základom úspechu tohto projektu je racionálne a rozumne zamedziť doteraz uplatňovanú infláciu zdrojov informácií z vlády. Takým, spôsobom, ktorý zamedzí neserióznym novinárom ľubovoľný prístup k informáciám z vlády, a zároveň obmedzí médiám šíriť ich voľnú kritickú interpretáciu. Dokonca vytvárať z nich dezinformácie a lži. Preto dôležité bude vytvoriť jednoducho fungujúci, spoľahlivý systé a následne ho ako záväzný zverejniť.
Kľúčom k tomu je pevne stanoviť spôsoby informovania verejnosti cez média. Napríklad rozhovor môže ktorýkoľvek minister poskytnúť len v otázkach kompetencie svojho rezortu na predtým mu stanovené písomné otázky. Ale nie v tých nadrezortných, ktoré rieši alebo bude riešiť vláda.
V zmysle tohto dokumentu by ani jeden minister nesmel ani nepriamo kritizovať v médiách vládu alebo jej člena, či šíriť v médiách informácie, ktoré by následne poškodili povesť a záujem vlády v zmysle koaličnej dohody aj vládneho programu. V tom prípade by ktoréhokoľvek jej člena postihol trest v primeranej finančnej ujme. Napríklad strata mesačného platu, čo by šlo na charitu.
Základný spôsob informovania médií by sa mal realizovať v značnej miere formou tlačových konferencií, ktoré by vláda zvolávala do týždňa napríklad dvakrát vždy s pevne stanoveným termínom, obsahom a štruktúrou. Jednu tlačovku o zasadnutí vlády až na druhý deň, aby bol čas na spoľahlivú jej prípravu a programu bez možných mediálnych problémov.
Druhá tlačovka vo vhodne stanovenom termíne by bola pre oboznámenie verejnosti o vzniklých hlavných udalostiach a ich riešenia vládou, prípadne iných vážnych vecí. Podľa aktuálnej potreby a nevyhnutnosti by sa zvolávala aj mimoriadna tlačovka na Úrade vlády, ale treba citlivo zvažovať aj každú mimoriadnu tlačovku, či je nevyhnutná, či neprinesie viacej škody než prínosu. Lebo časté zvolávanie tlačoviek znižuje vážnosť a autoritu každej vlády.
Tlačovým konferenciám by predsedal premiér či iný ním poverený člen vlády. Ale nemal by mať na nej dlhé dialógy. Mali by dostať priestor na vyjadrenie vo veci aj kompetentní ministri na základe otázok novinárov. V takejto novej situácii premiér už nebude v ich bezprostrednej pozornosti, a tak nebudú ho môcť médiá toľko neopodstatne kritizovať za jeho formu komunikácie. Ak prejde do vhodnej a primeranej anonymity, by tým potom zatienil ostrosť ich dnes hlavného terča.
Predseda vlády by nemal byť jej hovorcom, čo je najbolestivejšou ranou tejto vlády. Lebo tým sa naňho hrnú temer všetky kritiky, požiadavky, protesty a sťažnosti oprávnených aj neoprávnených sťažovateľov, ktorí žiadajú uňho osobné prijatie a kladné riešenia lokálnych veci. Jeho kancelária by tým občanom mala automaticky odpovedať, že žiadosť odstúpila na príslušný kompetenčný stupeň riešenia.
Len podobným spôsobom sa dá zamedziť falošnému obrazu médií, že je navonok síce všemocný premiér, ktorý však rozhoduje v štáte sám o všetkom, ale nekompetentne a nekvalifikovane. A preto vraj nič nevie racionálne riešiť a preto ho treba rýchlo vymeniť za iného ohýbača chrbta, alebo osobného prospechára, ktorý zámerne či z obáv moci oligarchie privrie nad touto hydrou v štáte obe oči. A tak by návrátil niekdajší plevel korupcie.
Aj v hlavných štyroch televíziách sa okato uplatňuje zaujatosť a neobjektívnosť voči vláde. Keď hlavné slovo majú len kritické, výlučne jednostranné názory proti jej prijatým opatreniam, predovšetkým proti pandémii. Kritizuje sa potom tá istá situácia rovnako, či vláda včasne koná, alebo neskôr, či prijme protipandemické opatrenie alebo ho neprijme. Zakaždým nájdu médiá veľa kritikov vlády aj odborníkov na Covid s jej kritikou.
Lenže pri kardinálnom probléme pandémie však „víťazí“ vo svete len veľká nespokojnosť občanov. Čoho dôkazom sú televízne zábery násilných demonštrácii, hrubo potláčané políciou. Ale nezodpovedné médiá u nás namiesto toho, aby uspokojovali kritickú situáciu a v záujme Slovenska podporili vládu a jej opatrenia, tak sústavne prilievajú do ohňa olej protivenstiev voči nej. Z čoho skôr či neskôr zrejme zbĺkne požiar veľkých rozmerov a ešte ničivejších následkov.
Inak by neprinášali len kritické a neobjektívne názory a vyhľadávali v radoch pandémiou najviac ohrozených a nespokojných skupín kritikov vlády. Ale už na objasňujúce stanoviská kritizovaného subjektu niet v médiách vôbec miesto. Veď to je základný princíp morálnej, slobodnej a objektívnej žurnalistiky, aby si novinár preveril kritiku aj u kritizovanej strany. Tento stav však vznikol od samého vzniku vymenovania novej vlády prezidentkou od 21. marca ako už definitívum.
Takže podľa výsledkov až pričasto účelovo zadávaných prieskumov by zrejme mal byť Matovič a jeho vláda spoluvinníkmi za všetko „zlo v štáte“. Vrátane vzniku smrteľného vírusu a jeho následkov? Vari predovšetkým on zodpovedá i za celospoločenskú žumpu, ktorú naplnilo až na povrch práve 12 - ročné zlodejské vládnutie Róberta Fica, a ktorého chlievik sa pokúša úspešne vyčistiť médiami ohrozovaná vláda a osobitne jej premiér.
Akosi sa v mysliach ľudí (pre nebezpečenstvá Covidu) rýchlo zabudlo na to, že táto špina, neporiadok a nespravodlivosť nevznikla dnes, ale výlučne za predošlých vlád korupcie a korupčníkov. Mnohých dnes „kritikov“ súčasnej vlády ešte vo funkciách štátu aj v parlamentnej opozícii, ktorí do jedného ovládala finančne nenásytná mafia oligarchov, dnes majiteľov rozhodujúcich médií.
Už v minulom blogu som ukázal, že minister hospodárstva vedome či nevedome, čo je však rovnako zlé, šíril v televízii dezinformáciu, keď sa tam s dôrazom a výčitkou rečnícky pýtal: „Prečo zostali otvorené kostoly a zatvárajú sa reštaurácie?“
Preto, že si aj priemerne inteligentný občan ľahko domyslí, že v kostoloch sú vysoké vzdušné klenby, a tiež, že veriaci sú starší disciplinovaní ľudia s rúškami na tvárach, ktorí sedia od seba v požadovanej vzdialenosti. Nejedia, nepijú, nesedia za stolom a rozprávajú sa iba potichu s Pánom Bohom.
To by mal, pán Sulík, ako suverénne vystupujúci a už vraj najdôveryhodnejší pre médiá politik a kritik vládnej koalície vedieť. Potom by v televízii zasa nezopakoval tento svoj „silný argument“ proti „hlúpo“ a deštrukčne konajúcej vláde, ktorej je jej podpredsedom a ministrom. Zrejme už aj opakujúce bludy v televízii sú vhodné, keď poslúžia kritikovi zvýšiť nedôveryhodnosť a nekompetentnosť vlády.
Nie iný prípad je poslankyňa jeho strany SaS, ktorá na otázku moderátora Kovačiča v relácii Markízy Na telo, či je Penta prínosom pre naše zdravotníctvo odpovedala jednoznačne, vraj ÁNO! Nuž, ale v čom? Zrejme len tým, že vybudovala moderné zdravotné zariadenia zo ziskov zo zákona povinného poistenia a dávnejšie legálne z kasy svojich poistencov uchmatla pre akcionárov Penty legálne cez dieru v legislatíve 400 miliónov eur. Aj tým, že aj v čase pandémie sa dobre nabalila na testovaní vírusu Covid 19, pretože z 80 – percentného podielu v už súkromnom vlastníctve je výrazne dominantným vlastníkom biochemických laboratórií.
