V žiadnom prípade Milan Kňažko ne“konzumoval moc Mečiara“ „zopár rokov“. Dokazujú to známe udalosti, ktorých som bol očitým svedkom, keď Michal Kováč nastúpil do funkcie prezidenta. Bol to aj prvý jeho verejne mediálny spor s mocichtivým premiérom Mečiarom.
Michal Kováč bol vo svojom blízkom okolí známy ako nekonfliktný, vyrovnaný a tolerantný človek. Ale napriek tomu sa v zákulisí hneď spočiatku vyostrovali vzťahy medzi bojovným premiérom a trpezlivo ustupujúcim prezidentom. Zhustli ihneď potom, keď sa začali sporiť dve silné, neústupné nátury predseda vlády Mečiar a minister zahraničných vecí Kňažko. Obaja zakladatelia HZDS. Spor vznikol v dôsledku toho, keď predseda vlády nekvalifikovane spochybnil ťažko zrodenú Nemecko - česko - slovenskú zmluvu, na ktorú sa čakalo polstoročie. A to len preto, že premiér neuvážene sľúbil bavorskému predsedovi vlády majetkové odškodnenie karpatských Nemcov u nás. To však nebolo prijateľné pre Čechov.
Ďalší konflikt vzbĺkol len čo Mečiar zobral Kňažkovi kompetencie nad zahraničným obchodom a včlenil ich pod ministra hospodárstva Černáka. Postihnutý minister nezostal premiérovi nič dlžen. Márnomyseľnosť predsedu vlády rozčertil aj ironickým výrokom pred novinármi: „Pán Mečiar by mal pochopiť, že sú preč časy popolvárov a iných rozprávkových hrdinov, ktorí zázračným mečom zachraňujú celý národ.“
Nasledovalo to, čo Kňažko zrejme očakával – návrh prezidentovi na jeho odvolanie, čím hlave štátu spôsobil nemalé problémy. Michal Kováč až príliš dlho otáľal, kým odvolal tribúna novembrových dní. Mečiar preto musel dvakrát zvolať mimoriadne republikové predstavenstvo HZDS, ktoré však Kňažka podržalo. Vtedy ešte v Mečiarovej strane celkom nevymrel ponovembrový autonómny duch.
Premiér potom apeloval na ministra, aby podal demisiu, pretože jeho významný rezort je vraj najslabším článkom štátnej správy. Nekomunikoval s ním ako s členom vlády a zakázal mu zahraničné služobné cesty. Váhajúci Michal Kováč tak hneď na úvod naštval impulzívneho premiéra, ktorý potom musel riešiť prípad Kňažka zdĺhavo, komplikovane a politicky preňho nežiaduco.
Taká je skutočná realita teraz zverejnenej chybnej informácie v SME o Milanovi Kňažkovi, ktorá sa odohrala po vzniku Slovenskej vlády vo federácii spoločného štátu s Českom v prvom polroku 1989.
POZNÁMKA BLOGERA: Pri tomto blogu sa mi dnes na obed (24.11.) stalo, že veľmi "záhadne zmizol" v rubrike evidencie u iných blogoch BLOGEROVE ĎAĽŠIE BLOGY. Následne až po 16 - minútovom mojom vyhľadávaní sa mi opäť vrátil do tejto základnej evidencie. Vari netreba reagovať na takéto "nové" spôsoby manipulácie článkov a znevýhodnenia výsledkov práce hoci akéhokoľvek blogera?. Azda v takomto nemorálnom a nedemokratickom konaní má bloger zavrieť oči a mlčať? Nech mi kritici diskutéri povedia a z pohľadu morálky objasnia PREČO?
Zrejme budem musieť požiadať majiteľa SME. pána Fulmeka, ktorý ma ešte z bývalého denníka SMENA pozná dobre, aby sa môj vážny spor administrátorom riešil (zadaním) nezávislým odborným auditom. Len ten môže manipulácie v systéme blogovania buď vylúčiť alebo NIIE? Pretože očakávam reakciu, že si opäť vymýšľam a že som paranoik. Tak potom, ak sa ešte raz toto slovo vyskytne, už nebudem váhať a podám na takéhoto klamára diskutéra (hoci nerád) žalobu.
(V podstate nejde v blogu o aktuálnu politiku jeho autora, ale o morálnu povinnosť obhájiť česť tribúna Nežnej revolúcii v novembri 1989, ktorého osobne pozná.)
