Takže mal ešte vlani neobmedzenú možnosť v nepokojnej EÚ plánovite vyvolávať nekontrolovateľné lži, nedôvodný strach a polarizáciu voličov. Tiež šíriť a zvyšovať klamlivé demagogické negácie, napätia a beznádeje. Aby nakoniec zabezpečil svoj hlavný zámer beztrestnosti za ešte nepotrestanú dlhoročnú korupciu u obžalovaných či utajených spolupáchateľov (dosiaľ s prezumpciou neviny) a uľahčil osud či vidinu nádeje desiatkam už odsúdeným kriminálnikom.
Práve to sú zrejme objektívne príčiny víťazstva a návrat dnešných korupčne kriminálnych „mocenských elít“ do vlády a parlamentu, dočasne totálne porazených vo voľbách roku 2020. Tomuto pre štát a občanov následne nebezpečnému vývoju demontáže demokracie a právneho štátu by však nemohla zabrániť žiadna iná demokratická vláda, hoci by bola oveľa lepšia, než boli nepripravené a predčasne hazardne povalené dve vlády OĽaNO či tretia úradnícka.
Je preto preukázateľná lož aj hlúpe tvrdenie, o čom potom presvedčili verejnosť médiá, že k moci Róberta Fica a jeho potenciálnych kriminálnikov vraj umožnil práve ich najväčší a najnebezpečnejší nepriateľ Igor Matovič svojim postojom a nekompromisným protikorupčným bojom. Čím nebezpečne ohrozil nielen vtedy opozičné politické sily (oživujúce sa z kŕčov smrti), ale aj ohrozených na slobode korupčných oligarchov (najmä však seba).
Takúto v praxi osvedčenú a významovo prekrútenú dnes zbytočnú lož (prekrútenú na „PRAVDU“) som v tieto dní opäť čítal v dennej tlači. Keď známy novinár v článku tvrdil toto:
„Dobre, Matovičovi to mohlo vyjsť inak, veď sa desaťročia obklopuje ľuďmi, čo za päť korún a pol funkcie zaprú vlastnú dôstojnosť. O to väčšiu vinú nesú tí, čo mu to umožnili. Už s tým nič nenarobíme, tak si z toho aspoň môžeme vziať ponaučenie, že veci sú zložitejšie.
A vlastne si môžeme aj oddýchnuť. Atómové zbrane proti covidu si vypýtali desaťtisíce životov ľudí a miliardy eur. Teraz sme z toho vyviazli len s hospodárskymi škodami.“
Vari sa v prvej vlne covidu v ochrane pred jeho ochorením a šírením nákazy zo strany Matovičovej vlády niečo zanedbalo? Napríklad preventívne testy, vakcinácia, zákaz zhromaždení občanov a prísna izolácia aj liečba už chorých pacientov. Pod prísnou kontrolou boli aj osobné rúška, ďalej príslušné ochranné oblečenia lekárov a neúčasť zdravých osôb v akýchkoľvek skupinách ľudí a iné nepopulárne protiepidemické opatrenia. Pričom sklady Štátnych hmotných rezerv zívali prázdnotou, bez protiepidemických pomôcok.
Aj hromadné celoplošné testovanie vírusu pri každej veľkej vírusovej epidémii je nevyhnutné pre zistenie reálnych ložísk, kde je už výskyt vírusu a kde treba urýchlene zasiahnuť. Veď ide o rýchlu identifikáciu jeho potenciálnych i reálnych ložísk pre nasadenie terapeuticky účinných prostriedkov.
Tieto opatrenia však potom obmedzovali neraz i ústavné slobody občana a zároveň vyvolávali jeho nesúhlas až aktívny odpor. Boli však jedinou účinnou individuálnou ochranou pre zdravého jedinca pred šírením epidemickej smrteľnej nákazy.
Podľa citácie z článku autor zrejme zabudol, že súbor veľmi prísnych epidemiologických opatrení prijala ešte Pellegriniho vláda. Zabudol aj na výrok ministerky vnútra Sakovej premiérovi na tlačovke do nevypnutých mikrofónov, že sa tieto dovtedy najprísnejšie osobné obmedzenia občanov budú dať len veľmi ťažko splniť. A on na to, však to sa už nás vôbec netýka, bude to povinnosť a problémová úloha novej vlády.
Spomeňme si, koľké hromadné mediálne útoky a osočovania sa vtedy ušlo aj pre vo svete známeho epidemiológa Krčméryho, pre hlavného hygienika SR i vraj tvrdohlavého hlupáka Matoviča a jeho vládu. Napríklad, keď nariadila celoplošné testovanie na celom Slovensku.
Nielen Fico a jeho spolupáchatelia vykrikovali, že ide v praxi o nereálnu vec, o nezmysel duševne chorého blázna premiéra. Práve títo vtedy nenávistne osočovaní (ohrození aj inzultáciou) a nekompromisní činitelia potom spoločne zabezpečili, že sme v rámci EÚ v počte úmrtnosti covidom (v jeho prvej vlne) dopadli na výbornú.
Pripomeňme si tiež, kto a ako nemorálne až trestne poburoval proti testovaniu, očkovaniu a iným nevyhnutným protiepidemickým opatreniam a obmedzeniam rozvášnený a nenávistný dav, pozvážaný autobusmi pred prezidentsky palác z celého Slovenska.
Dialo sa to v čase zákazu zhromaždení provokatívne, pred očami polície. Politickým dekadentným zámerom vtedajšej vraj ľudomilnej opozície bolo vyprovokovať aspoň malý krvavý incident pre jej odporný protispoločensky prospech a úspech v budúcich parlamentných voľbách.
Je preto obrazom najvyššej morálnej biedy, očividného klamstva a výsmechu pamäti mysliaceho občana, keď práve títo páchatelia si dovolili zriadiť vraj „parlamentnú vyšetrovaciu komisiu“ na vyvodenie zodpovednosti za chyby vlády pred hrozivou pandémiou covidu. Dokonca na čele s poslancom Smeru, ktorý vtedy ostentatívne porušoval vládne nariadenia na ochranu občanov proti šíreniu smrteľného vírusu.
(DOKONČENIE V BUDÚCOM BLOGU.)
