Som plná rozporov. Desí ma všetko to nové, čo ma čaká. Teším sa,lebo zažijem nové veci, spoznám nových ľudí. Skrátka a dobre, začnemnový život. Aspoň teraz si to myslím. Možno sa vôbec nič nezmení avšetko bude také isté. Nechám sa prekvapiť.
Všetko budenové. Nové, nové, nové. S týmto slovom sa stretávam akosi často. Prikaždej konverzácii použijem toto prídavné meno. Musím. Inak sa to snáďani nedá. Dúfam len, že z tých novostí nebudem sklamaná...
Ajnapriek povzbudivým rečiam starších kolegov mám obavy, či všetko budetak, ako má byť. Zvládnem to? Som na takúto cestu životom naozajpripravená? Nemala som predsa len ešte rok počkať? Pripadá mi to všetkotaké dospelácke, také zodpovedné. Som taká? Dokážem sa postarať o sebaa o všetko, čo k tomu patrí?...
Neviem. V najbližších dňoch sa to pokúsim zistiť.
