Rómskemu problému sa budem venovať inokedy, o maďarskej otázke som písal dávnejšie a dnes si zoberiem na mušku totalitný Slovenský štát a jeho sympatizantov.
Keď niekto povie dátum 14. marec okamžite si spomeniem na Kotlebových sympatizantov, ktorí tento dátum oslavujú všade kde prídu. Hovoria o tom že Slováci mali konečne vlastný štát, že ekonomike sa darilo, hovoria o riešení židovskej problematiky, alebo niekedy dokonca popierajú nejaké vysťahovávanie a vyvražďovanie slovenských Židov, oháňajú sa tým, že Dr. Tiso nemal na výber, že pre Slovensko spravil to najlepšie čo mohol, že to nebol antisemita atď. a oslavujú ho ako hrdinu. Nevedia však, že tento pán ešte pred rokovaniami s Nemeckom komunikoval s Maďarmi a riešili spolu obnovenie Uhorska na federatívnom princípe. Je zaujímavé, že keď toto poviete nejakému uniformovanému pseudonacionalistovi, tak na vás prinajlepšom vyvalí oči. Tá horšia možnosť je, že dostanete boxerom medzi oči, pretože v rámci slobody slova, ktorej sa tak dožadujú, ste im pošliapali ich idol. Tvrdiť, že Dr. Tiso pri deportáciách, ktoré síce osobne nepodpísal, ale súhlasil s nimi, nemal na výber je intergalaktické klamstvo, pretože existovali aj iné satelitné štáty Nemecka, ktoré odmietli vydať svojich Židov. Ďalším protiargumentom môže byť to, že Dr. Tiso už pred rokovaniami s Nemeckom vytvoril na Slovensku vládu jednej strany, zakázal ostatné inštitúcie a jednoducho tu nastolil totalitu, kde bolo aj bez Nemecka priveľa antisemitizmu. Posledná poznámka, čo chcem k Tisovi dodať je to, že keď mu bývalí generáli Slovenskej armády, ktorí sa neskôr podieľali na SNP, volali či sa k nim nepridá, tak odmietol, hoci dobre vedel, že vojna sa nenávratne chýli ku koncu.
Sympatizanti Slovenskej pospolitosti, NSS, strany Naše Slovensko a pod. sa často hrajú na slušných chlapcov, ktorí nie sú konfliktní, ale zaujímal by ma výpis ich trestného registra a informácia, že koľkí majú na svedomí násilné trestné činy, pretože ja osobne poznám ľudí, čo sa hlásia k Slovenskej pospolitosti, fungujú aj v Lokálnej polooficiálnej skupine podobnej SP a vo vyhláseniach sa dištancujú od násilia, ale prax je úplne iná pretože som často terčom nielen verbálnych útokov.
14. marca vznikol síce Slovenský štát, ale v žiadnom prípade nebudem hrdý na to, že to bol totalitný štát, že kolaboroval s Nemeckom a na to, že posielal na smrť vlastných občanov. ZA TENTO ŠTÁT SA HANBÍM!
Druhým dátumom je 8. máj - deň víťazstva nad fašizmom. Vopred chcem uviesť, že nie som zástanca komunizmu ani podobných totalitných ideológií, pretože práve za komunistu a boľševika ma označujú všetci pseudonacionalisti, len pre to že s nimi nesúhlasím. Je zaujímavé, že hore uvedení ľudia moc neoslavujú tento dátum, aj keď sa dištancujú od nacizmu, fašizmu a podobných ideológií. SNP oni považujú za Slovenské národné pohanbenie. Čo je to za človeka, ktorý zastavenie vyvražďovania považuje za pohanbenie? Je známe, že aj medzi povstalcami boli ľudia, čo útočili na civilistov, ale zďaleka ich nebolo toľko ako rovnako konajúcich fašistov. 8. máj ma symbolizovať nejakú slobodu, z toho, že celý svet sa spojil voči jednej ideológii, ktorá ten svet až príliš drancovala. Má symbolizovať nebojácnosť ľudí, ktorí sa všetkému tomu svinstvu vzopreli a aj malo mierou prispeli k porážke Nemecka a víťazstvu nad fašizmom. Pseudonacionalistišetky tieto fakty ignorujú a namiesto skutočného vlastenectva sa oháňajú heslami, ktoré takmer nič dobré nepriniesli. Pre mňa je 8. máj rovnako aj SNP niečim na čo som pyšný, lebo viem, že priniesli viac pozitív ako negatív.
Ešte je tu jedna vec, ktorá stojí za zmienku a to tá, že či bol fašizmus skutočne porazený. Štáty, ktoré sa podobnými ideológiami riadili boli takmer rozprášené určite, ale štát nie je o prezidentovi, hektároch pôdy, ale je aj o ľuďoch, ktorým nové myšlienky často nejdú rýchlo do hlavy. Mrzí ma, že 65. rokov od konca II.svetovej vojny sa nájdu ľudia, ktorí sa riadia predsudkami, nenávidia rómov, iné národy, homosexuálov atď. Zbytočná nenávisť prospech svetu ešte nepriniesla, a preto nechápem vysoký level vygumovanosti mozgov takých ľudí. Neo-nacizmus, nacionalizmus, fašizmus a rasizmus sú tu stále, ale nie už v takej miere, avšak stále ohrozujú spoločnosť a preto treba byť nebojácne povedať hlasné a jasné NIE, týmto ľuďom, lebo pasivitou sa nič nevyrieši. Kto si nepamätá svoju históriu, bude nútený prežiť ju znova. Preto sa ja nikdy nevzdám svojích názorov, ktoré odmietajú všetky choré izmy a nebudem úplne spokojný dovtedy, kým náš štát neprijme také opatrenia, že pravicoví radikáli budú musieť ísť do úplného úzadia.
