Viem, že nenájdem spôsob ako všetky problémy riešiť, ale aspoň na ne upozorním a nezatváram pred nimi oči. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pri dlhodobom študovaní nac(ional)istických myšlienok a ľudí, podľa ktorých sú tieto idey správne som narazil na nie malé množstvo veci, ktoré si viac než odporujú. To bol hlavný dôvod prečo som sa rozhodol po dlhšom čase uverejniť ďalší blog na tomto serveri, aj keď viem, že mnohým ľuďom pôjde tento text „hore krkom“.
Určite každý z Vás čítal mnoho článkov o nadradenosti bielej rasy a podobné kraviny. Ja som tu tak svojsky napísal, čo si o tom všetkom myslím. Dôvodov by bolo určite viac, ale toto by malo stačiť. Plus dodatok. Toto nie je žiadne škatuľkovanie belochov ani nič podobné. Chcel som len poukázať na to, že veruže nie sme tak dokonalá rasa, ako nás vykresľujú neonazi názory a články.
Už teraz viem, že za tento blog budem neskutočne kritizovaný ľudmi, ktorí nesúhlasia s mojimi myšlienkami, budem kritizovaní aj kamarátmi aj známymi, no vopred dávam najavo, že za svojimi názormi si stojím a o opaku ma nepresvedčia.
Hneď v úvode sa musím ospravedlniť za pomerne dosť pejoratívny nadpis tohto článku, ale nenapadlo ma nič výstižnejšie, čím by som mohol pomenovať text venujúci sa náckom, pravičiarom, nacistom, fašistom, neonacistom, rasistom a pod. Názvov je veľa, ale pokiaľ by som to chcem dobre zhrnúť nič presnejšie, ako vulgárne pomenovanie pohlavného ústrojenstva ma žiaľ nenapadá. Nazvem ich radšej pravicovými extrémistami.
Marián Kotleba v uplynulých rokoch vzbudzuje záujem širšej verejnosti svojimi oduševnelými prednesmi, výrokmi a postojmi. Pravidelne púta objektívy fotoaparátov, kamery, ale aj políciu. Jeho extrémne pravicové názory sa čoraz viacej stávajú obľúbenejšími u zväčšujúcej sa, no stále zaslepenej skupiny ľudí, ktorá svet vidí čiernobielo, a preto nasledujúce riadky venujem jemu, jeho ľuďom a jeho politickej činnosti.
Dúhový pride, alebo pochod homosexuálov je u nás na Slovensku viac než zvláštnosťou. To, čo je v ostatných krajinác tolerované a samozrejmé, u nás často chápeme ako odporné hnusné a zvrátené.
Zvrátenosť najhrubšieho zrna. Politika, ktorú robí SNS už dávno nie je ani zďaleka príbuznou racionálnej politike, ale tento posledný krok bol poslednou kvapkou do už dosť tak preplnenej žumpy tejto strany.
Dejiny Slovákov neboli vždy najružovejšie, čo samozrejme hrá do karát sympatizantov extrémne pravicových hnutí, schovávajúcich sa za rúško slušnosti, nacionalizmu a mravnosti. Celá ich propaganda a myšlienky plynú z poloprávd o"1000 ročnom útlaku, židovskej nadvláde, cigánskom terore alebo úžastnosti Slovakštátu."
Štátna vlajka, erb, preambula a hymna. Toto sú štyri veci, ktoré Slováci skloňujú v posledných dňoch najčastejšie, pretože niekto dôležitý, kto už dávno patrí na smetisko politických dejín si zmyslí, že spraví dieru do sveta a keď nie do sveta tak aspoň na Slovensku bude spomínaný.
Dnes budem písať o dosť citlivej téme, ktorá v súčastnosti trápi politikov, mladých, starých, bielych, čiernych... Budem hovoriť o aktivitách istých ľudí, ktorí vytvárajú veľké spory nielen v politickej sfére.
Keďže Veľkonočné sviatky už máme za sebou, napadlo ma napísať čo si myslím o poslednom dni týchto sviatkov. Milovaný a nenávidený pondelok.
Život. Aká vratká záležitosť. Chvíľu si hore a o pár sekúnd už niesi s nami. Roman. Alebo skor Vinco tak sme ho všetci poznali. Dňa 20.3.2009 ťa nehoda pripravila o možnosť ostať medzi nami.
