I. Cesta vlakom
Dňa 12.7.2007 nadišiel ten deň s veľkým D...teda vlastne aj s veľkým E a Ň :-). Svitlo ráno a ja som sa ani nenazdal a už som čakal na novozámockej vlakovej stanici na zvyšok spolucestujúcej partie. Keď sme sa už nejako pozliezali, poď ho do vlaku, ktorý mal ten správny smer: Vizovice. 4 a 1/2 hodinovú cestu sme si krátili rôznymi "spoločenskými hrami" (nemyslím Scrabble ani nič podobné, skôr sme si dokazovali naše rozprávačské umenie), zabávaním sa na spolucestujúcich, ktorý už nejaký ten alkoholický "elixír večnej mladosti" v sebe mali a okrem toho nám čas krátili aj nesmierne zábavné prestupy, v Břeclave a Otrokoviciach...
II. Náš veľkolepý príchod
Bolo krátko popoludní, keď sa nás zvyšná časť nášho osadenstva dočkala, postávajúc na vizovickej stanici. Bol to náš "predvoj", ktorý išiel zabezpečiť "pozemky" na rozloženie stanov o deň skôr, keďže to mal z Trenčína bližšie ako my. Náš príchod bol naozaj veľkolepý, krátko potom, ako sme si rozložili stany, totiž začalo pršať... Ak už aj to nebo nad nami plače, to nie je bohviečo... Ale snáď to boli slzy dojatia! :D
III. Prvý deň: "hnev" a fínska ľudová tancovačka
Prvou kapelou, ktorá ma v ten večer oslovila, boli"nahnevaní" Rage s orchestrom. Jednoznačný vrchol prvého večera. Ich hudba znela fakt krásne, čím sa len potvrdilo, že metalová a vážna hudba sú dobré kamarátky. Nakoľko sme ešte neboli tak dobre zahriaty, celý koncert sme skôr odsledovali a vychutnávali si ho ako pasívny diváci. Veľmi sympaticky na mňa pôsobil súboj gitary a husiel. Ale vlastne celkové vystupovanie kapely bolo sympatické. Len škoda, že som sa nedočkal svojej obľúbenej "Down", na ktorú sme sa aj pripravovali... Ale tá sa asi do orchestrálneho prevedenia až tak nepýtala, nevadí.
Ako poslední vybehli na scénu fínski trolovia. Fintroll so svojím frontmanom, odetom vo veľmi vkusnej sukienke, roztancovali masy, aj keď mne osobne sa starý spevák páčil viac, on totiž ešte aj trošku spieval, pričom tento iba tak trochu blackmetalovo "grcal" v jednej hlasovej rovine a hotovo :) Ale na slávnu "Trollhammaren" sme to nevydržali a skočili sme si....
IV. Druhý deň: motorové hlavy a veľká holandská žena
Príjemným koncertom, ktorý sprevádzalo postupné otepľovanie počasia, bolo vystúpenie skupiny Uriah Heep, ktorá vyšla na pódium po Anne K. (táto hudobníčka bola podľa mňa na Masters Of Rock trochu od veci, čím však neznižujem jej kvality, to by som si nikdy nedovolil, iba si myslím, že sa tam nehodila a nemala tam čo robiť...ani len náhodou!). Späť k Uriah Heep: bol to ten pravý, klasický štýl, ten, ktorý si väčšina ľudí predstaví pod pojmom rock. Nakoľko som kapelu prakticky nepoznal a až na mieste som sa dozvedel, že ide o legendu (ospravedlňte moju nevzdelanosť), príjemne som sa pobavil na ich koncerte.
Hneď po nich nastúpili Motörhead. Nakoľko nie som ich skalným fanúšikom, musím povedať, že ma dosť nudili, skladby na jedno kopyto, o speve ani nehovorím.Už som sa nevedel dočkať konca, naozaj som sa nudil... tak si predstavte, že ako mne na truc zahrali aj kopu prídavkov! Neviem koľko, ako som už kdesi napísal, skladby sa mi zlievali do jednej...
After Forever sme na rozdiel od ich "predskupiny" (hehe, sorry Motörhead) netrpezlivo očakávali. A tak sme sa aj patrične predierali dopredu :) Dostali sme sa asi do 8. radu, kde bola kvôli hustote obyvateľstva už pritesná atmosféra, ktorá nám nedovolila ísť ďalej. After Forever ma vôbec nesklamali, práve naopak, bol to výborný koncert. Symmfonický metal, ktorý bol však veľmi moderný, ak by niekto čakal kopírku nejakých slávnych skupín tohto žánru, tak nech na to hneď zabudne. "Vedúca" celej bandy ma tak trochu prekvapila svojou veľkosťou... Je to fakt kus veľkej ženy. Predo mnou stál nejaký jej ctiteľ, ktorý je do nej isto platonicky zamilovaný, pretože fotil každý jej krok...A viem to preto, lebo som asi polovicu koncertu videl namiesto speváčky jeho ruky s foťákom. Inak, počas koncertu som sa toľko krát snažil zamávať do kamery, ale práve vtedy ju obsluhoval niekto, koho ľudia moc nezaujímali, a tak som sa nadrapoval zbytočne...:,-( A pritom dovtedy boli predné rady bežne snímané...do kelu, tak na tú mediálnu slávu si ešte počkáme.
V. Tretí deň: deti od nejakého jazera a gajdy
Tretí deň festu bol už poriadne horúci, preto sme využívali vodu a naše vlasy boli nepretržite mokré...:D
Po kapelách Epica, ktorá nás tak trošku sklamala (doma na nahrávkach sa mi zdala lepšia, tu bolo priveľa chrapotu a skladby mali aj nejaký zlý zvuk) a Thunder (vraj ďalšia legenda, ale títo chalani boli fajn) prišli na rad fínski Stratovarius. To bol pre nás prvý veľký "odvaz" na festivale, naozaj kultivovaná zábava, vyskákali sme sa, vyspievali, vytlieskali, pojedli si navzájom pár vlasov (vraj obsahujú vitamíny... mňam ;-). Podľa mňa to bol príjemný koncert, vôbec som sa nenudil.
A potom prišli deti. Vraj pochádzajú od nejakého jazera... A veľmi rady nadávajú... :D. Children Of Bodom predviedli show, ale pre nás nie až natoľko strhujúcu, a tak sme z bezpečia zadných radov vymýšľali kadejaké hovadiny (ospravedlňujem sa za výraz), hrali sme sa na vokálnu skupinu, lúskali sme prstami, vymýšľali všelijaké tančeky a zabávali sa aj na mieste vymyslenou súťažou: kto si všimne v prejavoch alebo v textoch skupiny slovo "f...ck" (to musím cenzurovať, pardon), alebo nejakú jeho odvodeninu s príponou -ed, -ing a podobne, a hlavnne kto si to slovo všimne prvý, má zodvihnúť ruku a vyhráva... No f...ckt, myslím to vážne!!! :D Ibaže pri tej spŕške nadávok sme zabudli počítať, a tak sme sa už len mechanicky dvíhali ruky...
In Extremo uzatvárali tretí deň a nepopieram, bolo to zaujímavé vystúpenie, už sme ho však nemohli doceniť, pretože sme boli veľmi unavení a tak sme sa za zvukov gájd pobrali umyť si naše trochu zanedbané tesáky a a tie isté zvuky nás aj uspávali.
VI. Štvrtý deň: ružový krém, padajúce kladivo a apokalypsa
Posledný deň na feste bol naozajstným vyvrcholením aj pre nás. Predtým, ako sme sa pobrali k pódiu, ešte stratila jedna členka nášho klanu akúkoľvek súdnosť a úctu k svojmu životu a skočila zo 60 metrovej výšky...Našťastie s gumovým lanom, upevneným na nohách a okrem toho aj s príslušným bojovým pokrikom, ktorý sa rozliehal areálom v momente voľného pádu... Po úspešnom bungee zoskoku sme sa pohli smerom k hudbe.
Visions Of Atlantis sa snažia, je to na nich vidieť a možno by to bolo o niečo lepšie s inou speváčkou. Aj táto spievať vie, ale tá jej charizma... teda, vlastne, ona žiadnu nemá. Mne pripadala iba ako taká blonďavá husička pobehujúca po pódiu a vykrikujúca iba samé klišé, a to všetko s priblblo americkým prízvukom... No vážne, nechcem ju urážať, ale sama sa správala ako tupá sliepočka... Ak taká nie je, mala by sa ovládať a správať sa normálne... Ale ak taká je, no tak... ale veď sme všelijakí, no nie?
Sabaton som dovtedy nepoznal, ale bolo to celkom príjemné zoznámenie... Sú to takí metaloví bojovníci, a to nenarážam iba na ich maskáčové nohavice... a už vôbec nie na spevákovu hustú hrivu!!! Z nej by som sa neodvážil si uťahovať...hihi....
Nemci z Pink Cream 69 nás pekne zahriali a rozbehli. Bol to zábavný hard rock alebo tak trochu možno aj metal, ktorým nás prinútili opäť si poskákať a zdvihnúť ruky nad hlavu...
Začiatok koncertu švédskych HammerFall sme trochu premeškali, pretože podaktorí členovia našej partie sa na to tak trochu vysr..... (no opäť cenzúra.... ) ... a to myslím celkom doslova :) Ja neviem, čo primiešali do vína, ktorým sme sa posilňovali pre týmto koncertom.... Ale keď sme sa dostali na pľac, spôsobili sme hotový uragán... vraj... Ovievali sme okolostojacich svojim i vlasmi, skákali, tlieskali, spievali, hulákali, vlasy len tak lietali... pogovanie nás tiež neminulo, ale to v rámci všetkej slušnosti! :D Keď sa nám začalo zdať, že sme príliš vzadu, niekto zavelil a všetci sme sa presunuli viacej dopredu... To však nestačilo a tak sme sa predrali ešte ďalej... A to nie hocijako prosím pekne! Ale štýlom "jede jjede mašinka"... Takže, ak ste videli niekoho robiť vláčik, tak sme to boli my... sa hrdo priznávame! Ja viem, vidieť také niečo na metalovom festivale asi nie je každodenná záležitoť... ale my sme tak trochu blázni. V podstate nám bolo v tom momente úplne jedno, kto hrá (no, ak by hral Pavol Hammel, tak by som asi predsa váhal:), my sme jednoducho potrebovali vydať zo seba energiu... Metalový vláčik nám však nestačil a tak sme skúsili aj stage diving.... Úplne vážne. Samozrejme sme vybrali najmenšieho a najľahšieho spomedzi nás ;-). Z vyjadrenia okolostojacich ľudí vieme, že vraj na nás mnohí zízali s otvorenými ústami... Dúfam, že sa nenájdeme niekde na internete ako šantíme:)
Po našej exhibícii prišla apokalypsa v podobe Sepultury... Nič proti nim, ale vydržali sme pár "pesničiek" a šli spať.
VII. Deň odchodu
Keď sme sa prebudili v pondelok 16.7. ráno, ľudia sa už balili a mnohí už aj odchádzali. Stanové mestečko postupne pustlo a kým sme sa vrátili z obchodu, už tam bolo len zopár skalných.. a my.
Boli to zábavné dni, počas ktorých sme okrem šantenia a hudby hrali stolný futbal, sprchovali sa (hehe), ochutnávali miestne špeciality, pivo, víno, spotrebovali zásoby z domova, nakupovali v miestnom obchode v centre, kde bola hustota rockerov asi 10 na meter štvorcový, vymysleli sme niekoľko nových slov a úplne sme si vyčerpali krky a väzivo na temene hlavy ... ach ten metalový život je ťažkýýýýýýý :D
Je to skvelý festival, najlepší aký poznám. Tak dovidenia o o rok! Ad Revidendum 2008 ;D
