Sedem životov
Ty spíš, ja bdiem.
Môj krehký svet je naruby.
Ty sa smeješ, ja plačem.
Ty žiješ....ja len akoby....
Jemný plášť Tvojej duše
pohládza ma i spaľuje do tla.
Ťaháš ma z temnej skrýše,
z jamy levovej... do svetla...
Moje srdce takmer skamenelo.
V boji o život stráca sily,
pridlho medzi havranmi spávalo,
tí pred ním krídlami pravdu ukryli...
Aj sedem životov sa zdá byť málo,
aby som precítil hĺbku Tvojej blízkosti.
Aby som srdcom spoznal, čo sa stalo
a dušou obsiahol zmysel tej radosti...
Celých sedem životov tu môj duch kľačí....
A prosí o silu byť Tvoj a nebyť zlostný.
Ja viem... sedem nestačí...
Ja však počkám... na ten ôsmy...
-----------------------------------------------------