Nesúmerateľne geniálny počin v tejto oblasti uskutočnil Aristotelés zo Stageiry.
Málokto si z dnešných i slovenských ale i zahraničných filozofov uvedomuje to, za čo sme vlastne Aristotelovi vďační. Takmer žiaden (a to nie je gesto nadsadenej skromnosti) z nich možno ani len raz nesiahol po čo jedinom Aristotelovom spise z logiky. Alebo ak chcete, pramálo z povolaných čítalo, či (ne) číta Organon.
Dr. Siska vo svojej najnovšej štúdii, ktorá predstavuje aktualizáciu myšlienok z jeho celoživotného diela "Maticová logika", naznačuje, že jazyk, ako štruktúra nesmie byť filozofmi, ale ani ostatnými vedcami podceňovaná. Pretože je ontotvorná. Dedukcia a modalita sú vo vzťahu k jazyku v sesterskom vzťahu, pričom dedukcia plní funkciu kontrolného aparátu a modalita predstavuje výber z možných jazykových opcií.
Bližšie sa už ale k tejto práci nebudem vyjadrovať. Jej autor je pripravený na každú konštrutívnu námietku.
Mojim cieľom je skratkovite rozvinúť (pretože myšlienky, platónsky vzaté, sa rodia obdobne ako plameň) tému Johann Sebastian Bach a jazyk.
Na úvod schématické porovnanie. J.S.Bach a CH.-M. Widor ako Aristoteles a Frege, alebo Boole.
Pre ilustráciu stačí zopár príkladov a človek s pochopením pre muziku dospeje, možno, obdobným myšlienkam. Bach: Koncert C mol BWV 1060pre Hoboj Husle a orchester. Zaujímavý dialóg basu, hoboja s huslami, ktoré sú nositelom melódie. Gréci by povedali HARMONÍA. Slovo, ktoré povodne znamená koleso na voze (vďaka usporiadaniu špiliek od stredu k okraju kružnice). A o tom je obdobne, podľa môjho názoru tento koncert. Je to dialóg v ktorom si pomyselní interlokútori Bas, Hoboj, Husle rozumejú až do takej miery, že je to pre pozonrejšieho poslucháča zarážajúce (ostane ako celá Bachova tvorba, nehovoriac o 8 malých prelúdiách a fúgach, ktorých improvizácia je tranferom do inej kognitívnej dimenzie).
Na tomto mieste by bolo vhodné uviesť pendant bachovského koncertu vo widorovskom ponímaní. Tak teda, podľa môjho skromného názoru je to toto: (určite by ste nečakali nič iné ako Toccata zo Symfonie č. 5). Poviete si, neznalý, a čo iné klenoty Widorovej tvorby. Neodvažujem sa uvádzať ich zatiaľ, pretože ich posluch je natoľko náročný, že množstvu mojej šedej hmoty nie je celkom proporcionálne. Hoci s hrdosťou nadšeného poslucháča ponúkam ďalšie alternatívy: Intermezzo zo Symfonie č. 5, alebo Intermezzo Symfonie č. 1, či Finale Symfonie č. 2, alebo tajuplný príbeh rozprávajúce Allegro Symfónie č. 8, či rozvážnym dynamizmom pohnuté Finale Symfónie č. 8.
pokračovanie na budúce
