Bolo to asi v auguste alebo na začiatku septembra v roku 1955 keď mi otec povedal,že celé divadlo pôjde vlakom do Plešivca a odtiaľ na Oremláz/Oremov Laz/za vojakmi do vojenského priestoru kde budú mať predstavenia.Technici divadla nabalili rekvizity,kulisy,kostímy noty a hudobné nástroje a ďalšie potrebné veci a naplnili do aut alebo do vagónov.To všetko odišlo skôr a herci ,balet orchester a ostatný vedúci a pomocný personál išiel vlakom.Tam sa viezli aj nejaký šéfovia a rodinný príslušníci.Tam som sa s otcom viezol aj ja a iné deti čo tiež účinkovali .Nakoľko sa mala hrať predaná nevesta tam hrajú aj deti .Mal som zo zájazdu aj zážitok,lebo mňa zobral na lokomotívu rušňovodič a musel som kuričovi podávať drevo a mohol som si v zatáčkach zapískať .To sa jazdilo ešte parou a tak som bol aj pekne špinavý.Cesta tam trvala dosť dlho a potom nás ešte prevážali do vojenského tábora kde boli stany,šatne a veľký amfiteáter.Bolo tam veľmi veľa vojakov čo tam boli na manévroch.Jedli sme z poľnej kuchyne z ešusov.Kde sme spali si už nepamätám,ale asi vo vlaku v ktorom boli aj spacie vozne a vozne prevej triedy.Budova opery je veľká a vojde tam veľa obecenstva,ale v tom amfiteátri bolo ľudí a vojska ako na prvého mája.Záverečný spev sólistov a zboru" Proč bychom se netešili když nám pán Búh zdravi da,zdravi da.."spievalo obecenstvo a celé vojsko.Tam som skákal a spieval aj ja.Zadarmo ,vlastne za guláš.
Robert Škerko
