Detstvo rýchlo odišlo spolu s kolobežkovanim,futbalom-soritášom v Šibeku /teraz Medická záhrada/ a korčulovanim na Vazovej vo dvore a na Dunajskej. Chalani sa stretávali na bicykloch na Radlinskej a priľahlich tichích uliciach a dvoroch. Blicovať do časíka v Palacke sa už prestalo chodiť.Začínali sme chodiť na tancovačky do PKO.Tam sa konali čaje pre mládež o 15,00 a potom večerné čaje pre starších.Slečny sme občas pozývali do cukrární ,alebo do Šibeku.Tam sme chodili aj podvečer cez mreže v plote,ale len pokiaľ nám hlava prešla.V Redute bývali rozhlasové silvestrovské estrády.Tam som sa dostal len raz a to nás aj tak vtedy policajti vyhnali. Po prvom máji sme začínali chodiť na výlety-vandre do Borinky.Za potokom pri medených hámroch sme si postavili stany a športovali,spievali a preháňali pstruhov.Už toho veľa nestihneme.Ešte kúpačka v Dunaji a potom v septembri na vojnu.Skoro celá partia -rovesníci sme sa vytratili po celej republike. Bolo na dva roky po radosti,po kultúre.Na vojne sa tiež voľačo pritrafilo.Ja som sa motal pri divadle malých foriem.Tam hrali aj dobrý muzikanti no a ja som mal na starosti nosiť stojany na noty ,chodiť pre pivo a občas si aj zaspievať.A chodil som do školy,ale do tanečnej.Vojna sa nejako pretiahla na dva a pol roka a tak znovu do kultúry som sa dostal až na Silvestra.Staronová partia sa znovu zišla a začala žiť dospelacky život. Staré kiná,nové filmy ,estrády,veľké orchestre a hudba všade.Porady sa už konali v Metropolke a bicykle hrdzaveli v pivniciach.V tom čase sme sa stretávali v domácnostiach celá partia a bavili sme sa hudbou.Kamarát hral na klavír,harmoniku,ďalší na gitaru a tak sme muzicírovali.Samozrejme sme si všetci niečo priniesli na jedenie a pitie.Televíziu sme pozerali len občas.Taká bola v tých rokoch naša kultúra. Postupne sme menili svoje pracoviská a vznikali vážne známosti a stretávky už neboli tak časté.Začali sme zase chodiť do divadiel a venovali sa reprodukovanej hudbe,Prišiel big bít,noví muzikanti,noví speváci a nové texty.Nastúpila nová generácia hercov,ktorých som skoro denne stretával v centre mesta kde som pracoval.Večer sme ich videli v televízii,ráno v bufete na obed v jedálni a večer na korze.Tam prúdila a korzovala od Michalskej brány až po Dunaj celá Bratislava.No ale prišiel nešťastný rok 1968.V tom roku aj neskoršie sme sa stretávali v cukrárňach.v mliečnom bare a v zelovoci.Moc zeleniny a ovocia tam nebolo,ale sme tam mali debatný krúžok,občas pri koňaku.Dobu tzv.prohibície sme často trávili pri zavretých dverách vo vinárni u zbrojnoša,kde sme si zaspievali pri vínečku všetky naše pesničky,aj rigoleta aj toreadora.Tým sme zjemňovali privezenú kultúru a sladili náš život.Prežili sme to,a keď sme štrngali klúčmi začali sme nový život,novú kultúru ,ale zostarli sme.Teraz môžeme sledovať všetko zo západu,niečo z východu a to najlepšie zo Slovenska aj Česka.Včera mi poslal kamarát niečo zo Švédska,tak je to pestré.Dnes mi vymenili set box,tak budem zase pozerať televíziu aj cez polnoc.Nikam zajtra nejdeme,bolia ma nejako nohy! Tak dobrú noc toreadori !!
Robert Škerko
