Z Vlory sme sa vydali ďalej na juh,najprv cesta viedla popri Jadrane a potom začala stúpaťprudko do hôr. Do zhruba 50 km vzdialenej dedinky sme išlivyše 3 hodiny. Autobus sa plazil, úžasnýmiserpentínami, uzučkými cestičkami.
serpentíny cez hory
Keď som pozreldole, tak som radšej zatvoril oči, a nechcem si predstavitKarakoram Highway, lebo už tu nám nebolo všetko jedno. Okolonás divoké doliny, úchvatné majestátnehory, národny park, borovicové lesy. Každýdruhý človek v autobuse zvracal do pripravenýchsáčkov, len my sme žasli a fotili a na telesnépotreby sme nemali čas.
cesta na Albánsku riviéru
cesta na Albánsku riviéru
opuncie - prevláda stredomorská vegetácia
cesta na Albánsku riviéru (foto: Peter Halaj)
Keď sme prišli so sedla 1055 mnm, otvorilsa nám dychvyrážajúci pohľad na svetlomodréčistučké more a na ostrov Korfu...
Dhermiu
Vystúpili sme v dedinke Dhermiu,lebo už sme nevydržali na to všetko iba pozerať. Prekrásne nedoktnutémiesta a čistučká voda modrej farby. Jadran je Jadran.
prázdne pláže, čisté teplé more a bunkre na pláži Kamoko dovidelo nikde ani živá duša. Zato bunkrov tu je viac než dosť. Veru, cítili sme sa bezpečne, veď keby sa z mora znenazdajky vynoril námorný nepriateľ, bolo sa kde ukryť.
bunkre
restorant je vľavo
pizza vľavo
Albánska riviéra
Albánska riviéra v okolí Dhermiu (foto: Peter Halaj)
Albánska riviéra v okolí Dhermiu (foto: Peter Halaj) Našli sme si jednulagúnku, tam sme sa utáborili a rýchlo do mora.
naša súkromná pláž (foto: Peter Halaj) Nikoho nikde. Preplávali sme okolo útesov do ďalšejzátoky a tá už vyzerala úplne ako z katalógov.Chýbali tu už iba palmy a domorodkyne. Dokonalosť sama osebe - vrchol estetična. X krát sme sa kúpali,potápali, voda teplučká. Prežívali sme stavynespútanej slobody.
ruka na pláži Ostali sme tam aj spať a v noci namšumeli vlnky a svietili hviezdičky...ach ako rád spávampri mori.
"milión" hviezdičkový hotel na pláži
Ráno sme zažívali tie pocity eufórieešte raz, potom sme pobalili veci a poďho k ceste. Netušilisme kedy a či vôbec pôjde nejaký autobus,keď tu zrazu zastalo auto - jasné že mercedes, a v ňompolicajt. Adrián, neuveriteľne milý pán - a už aj násnakladal a smerujeme gýčovokrásnou cestou do Sarandy.
nakladáme batohy do Adriánovho mercedesa (foto: Peter Halaj)
Cesta kopíruje morské pobrežie, chvíľami poprimori, chvíľami sa vyšplhá do výšin.
"hlavná" cesta po opustenom pobreží Albánska
Albánska riviéra
Naplážach nikoho, len biely piesok alebo kamienky a priamo z morasa dvíhajú 1500-2000 m hory. Je len otázkou času, kedy sa tu začnú valiť milióny turistov, začne sa tu budovať infraštruktúra, hotely, apartmány...tak ako to poznáme z Chorvátska.
Albánska riviéra
pláže na riviére
pláže na Albánskej riviére
Zastavujeme v prekrásnejreštaurácii na útese v tieni staručkýchplatanov. Adrián nám objednáva obed. Úplnenevinne sa začalo neskutočné obžerstvo, šaláty,údené ryby, jogurty s olivovým olejom, nakladanésyry....
dedinky na pobreží
s Adriánom na obede
cesty sú úzke a trúbenie do zákrut nie vždy pomáha
V Sarande sme sa ani moc dlhoneohriali, na Korfu to je len 3 km, ale cesta nás tam nakoniecnezaviala. Objavil sa ďalší týpek - Kostas, gréckybohém. V záhradnej reštaurácii, ktorúmimochodom vlastní ďalší grék - Sokrateszačalo ďalšie kolo. Pivo, vodka, nanuky a džúsy naúvod za čím nasledovalo niekoľko chodov hlavnéhojedla.
Kostas, to sme ešte netušili ako nás bude trápiť
Viem, že obžerstvo je hriech. My sme od prežratiakolabovali a nemali sme šancu zjesť všetko čo sa objavovalona našom stole. Najedlo by sa ešte aspoň 10 ľudí. Svoje kosti sme nakoniec zložili pri neďalekom lesíku.
Nie je sa čoho báť.
