Po prebudení sav obkolesení čajových políčok nás domáca pani volá na raňajky. Okrem inéhodostávame kilá chalvy, na ktorú sme v posledných dňoch intenzívne mysleli.Zdá sa, že sme si ju privolali.
Dostali sme sa dohlavného mesta čaju v Turecku. Rize. Tu už čaj hádam tečie aj z vodovodnýchkohútikov. Panuje tu fajn nálada a atmosféra, len to vlhko je nepríjemné. Zmora sa stále odparuje vlaha, zelené kopce sa kúpu v hmle a my v pote.
Rize
Rize
Rize
čaj, čaj, čaj (foto: Peter Halaj)
čajovne v uličkách Rize (foto: Peter Halaj)
Rize, pohoda pred mešitou
v pekárni, Trabzon ekmek - trabzonský chlieb (foto: Peter Halaj)
čakanie na stop č. 152 (foto: Peter Halaj)
Za mestečkom Mačkasa pýtame v jednej prícestej reštaurácii, či si tam na 5 hodín môžmenachať batohy. Jasné že možme. Ku Trabzonskému kláštoru nás priviezol redaktorzo spravodajskej TV NTV. Keď sme mu povedali ako dlho už putujeme, a kdevšade sme boli, okamžite chcel s nami robiť reportáž.
Trabzonský kláštor je naozaj v prekrásnom prostredí (foto: Peter Halaj)
Keď sme sa vrátili pobatohy, už sa zvečerievalo a my sme uz tušili, čo bude nasledovať. Smepredsa v Turecku ! Sám majiteľ nám navrhol, že môžme spať v záhrade jehodomu. Má tam obrovskú rybiu farmu. 200 ton pstruhov ! Večer jeho mama prinášajednu dobrotu za druhou, najmä ryža zaliata vanilkovým salkom bola neuveriteľnechutná.
majiteľ rybej farmy
Ráno sa celý rituálzopakoval. Babka začala nostiť taniere a misky a mali sme ohromnevýdatné raňajky. Bol však iba začiatok. V ten deň nás čakalo ďalšieobžerstvo. Opať sladká ryža (asi miestna špecialita), a potom obed v nadmorskejvyske pol metra.
pred obedom na pláži
Celé popoludnie sapomaličky presúvame na západ, zastavujeme sa pri mori a kúpeme sav úžasných vlnách vyhriateho Čierneho mora.
pohoda stopára (foto: Peter Halaj)
krásne stretnutia
vo vlnách Čierneho mora
severné pobrežie Turecka
severné Turecko
krásy Čierneho mora
Večerný stopík domesta Ordu, kráľovstva lieskových orieškov.
ulice mesta Ordu pokrývali lieskovce (foto: Peter Halaj)
Spíme spolu so šoférom kamiónu vtovárni na lieskovce. Tu ich sušia, čistia, lúskajú a balia, nakladajú do kamiónov auž aj fičia na západ, aj k nám. Prekvapilo nás, že nás ochranka fabrikyv pohode vpustila dnu, prišiel aj majiteľ potriasť pravicou a dal námniekoľko kíl orieškov.
24 hodinové nakladanie vriec s lieskovcami (foto: Peter Halaj)
Celú noc nám nakladali kamión.
V mestečku Amasya sa nás ujali hasiči. Navečerné posedenie prišiel aj šéf smetiarov.
skvelý večer u hasičov (foto: Peter Halaj)
Amasya je malebná, leží v úzkejdoline, stredom ktorej preteká rieka, sú tu pochovaní rôzni sultáni.
malebná Amasya (foto: Peter Halaj)
Vidieť, že sme na ceste už tri mesiace... 3-mesačné brady robia svoje a často sa bavíme na ľudoch, keď hádajuodkial sme. V júli tipovali na Nemcov, Francúzov a teraz sa už čoraz častejšiestávame Afgáncami či Irácanmi. Naozaj nikto neuhádol, že my pritom pochádzame z Absurdistanu.
