Lenčo som vám dopísal minulý mejl spod Araratu, skamarátili sme sa s miestnymidomorodými chlapcami, čo si robili ohník a opekali neskutočné dobroty,samozrejme sme boli pozvaní na original kurdish pik-nik a do neskorej noci smetancovali a spievali kurdské národné piesne a tance...bol tam s nimi aj ichučitel a na druhý deň nás zavolali k nim do školy...boli sme tam neskutočné čudo,všetky študentky z nás boli paf...bolo to príjemné...sedeli sme u riaditeľa načajíku na terase s výhľadom na Ararat, celý zasnežený, a vonku bolo dobrých 30stupňov. Zažili sme s nimi ešte veľa nádherného a viem, že som vždy vítaný vtomto kúte zemegule...v Turecko-Iránsko-Arménskom pohraničí.
Potom sme išli na stopa...a tu to už naozaj funguje systémom „mávneš ajedeš"...hneď prvý kamión nás zobral...okamžite sme na odpočívadle zastali načajík a potom sme sa už pomaličky predierali cez horské priesmyky severnéhoKurdistanu...cesta vedie vo výške 2500-2600 m, všade dookola zelené trávnatékopce na vrcholoch zasnežené. Po kopcoch sa pasú stáda oviec a kôz...miestni bývajúv hlinených chalúpkach a ich terajšia hlavná starosť je príprava kuriva nazimu...kedže tu vôbec nie sú stromy, sušia trus svojich zvierat, ukladajú to domalých pyramíd. Stáda pasú detičky. Všetci na nás kývu. Išli sme úplne po Iránskejhranici, na hrebeni boli všade vojenské hliadky...je to tu vcelku drsné.
Potom sme sa dostali do oblasti, kde boli vojenské kontroly už aj na ceste,často nás zastavovali tažkoodenci, všade dookola tanky, strieľne, a chlapíci sosamopalmi.
Asi 50 km sme išli cez územie, kde nežijú ľudia, lebo sa tu vyliala sopka aláva všetko zaliala.
Potom sme nejakým zázrakom priputovali k jazeru Van golu, je obrovské a vodav ňom je neskutočne zaujímavá...sopka prehradila jeho odtok, tak teraz neodteká,ale sa iba odparuje a stále sa v ňom zvyšuje mineralizácia...je úplne biela achutí ako sóda bikarbóna, dokonalá mydlová voda...a úplne super sa v ňom dákúpať a prať...robia to všetci miestni, lebo tým pádom nepotrebujú pracie práškyani mydlá.
Kamionistu sme požiadali, nech nám zastane nabrehu a skočili sme do vody. Hneď bola okolo nás kopa ďalších ľudí, ktorých smerozdelili do dvoch skupín - okukávači a ponúkači. Okukávači sú zaujímaví akuráttak na rozhovor a fotenie, zato ponúkači majú ešte jednu dobrú vlastnosť:predbiehajú sa v tom, kto vám čo ponúkne, opäť sme to neodhadli a ostali smeúplne preplnení jedlom...doma pečeným chlebom a robeným bylinkovým syrom a k tomu kvantá melónov (akurát na posranie). Celé poobedie sme s nimi viedlidružné rozhovory a počúvali o problémoch Kurdov...sú to stračne milí ajednoduchí ľudia. Dobráci. Kurdov mám rád.
príjemné chvíle s Kurdami na brehu Vanského jazera
Bolonám tam tak dobre, že sme na brehu ostali aj nocovať a pozorovali sme hviezdy,jedna aj padala a aj stále pribudajúci mesiac, náš kamarát, ktorý nám každounocou viac a viac svieti.
A ráno, ani neviem ako, odrazu sme sa posunuli 450 km na juh k Irackýmhraniciam, je tu stále v pohode bezpečno, len vojenské hliadky sú častejšie aje strašne teplo.
Vo fantastickom meste Diyarbakir - hlavnom meste Kurdistanu je teraz denne 48stupňov v tieni...museli sme sa ubytovať v hoteli, ale v pohode cena 2 USD ajso sprchou a plynovým varičom a nocľahom na terase priamo pod mešitou, takžemodlitby sme mali naozaj z prvej ruky a tá ranná okolo 4-5tej je naozaj úžasná,nikdy neviem, či sa mi to len sníva, alebo tu naozaj niekto spieva...
Je to úžasné mesto, pripomína to už Arábiu, uzučké uličky starej medinyobohnané 12 m vysokými čiernymi bazaltovými hradbami. Diyarbakir má 4000 rokova život za hradbami sa mení len veľmi pomaly...my sme sa na 3 dni stali jehosúčasťou a pozorovali sme ľudí...obchodníci, čističi topánok, holiči, svätídeduškovia...........to sa ani nedá takto popísať. V tom teple sa nám nicnechcelo robiť...ale vlastne bolo čo robiť...boli sme sa kúpať v rieke, čo cezmesto priteká a nie je to hocijaká rieka...je to TIGRIS...nikdy sa minesnívalo, ze sa okúpem v Tigrise...je to ako zo sna. Marek sa neodvážil, prúdbol dosť silný a voda nechutne špinavá, ale neodolal som pokušeniu namočiťsvoje telo do tejto rieky. Ostane mi to navždy, silný zážitok. Okolo rieky sapasú ovce a ten pohľad bol úplne biblický. Na druhý deň sme pri Tigrise aj stopovali...apredstavoval som si, ako u nás doma stopujem pri Váhu v RK, alebo pri Hrone voZV...
Tigris
Hradby okolo starého Diyarbakiru
V uliciach Diyarbakiru
V uliciach Diyarbakiru
V uliciach Diyarbakiru
Z Diyarbakiru sme sa presunuli do mesta Mardin...tam sme zažili asi najabsurdnejší deňcesty...myslím, že pre mňa to bol najabsurdnejší deň v mojom živote...to stojíza samostatný článok...očakávajte ho v najbližšej dobe.
Teraz sme v meste Šanli Urfa, je strašne teplo, tak sme vliezli do netcafé, 1hod za 10 sk a trávime tu najhorúcejšiu časť dňa.
Vlastne ešte vôbec nevieme, čo bude ďalej, chceme ísť odtiaľto preč, lebo tunie je lacný hotel, a je tu zvýšený výskyt otravných detí, sú horšie akokomáre, mať tak na ne repelent. Je mi ichľúto, lebo oni za to, že ich pokazili západní turisti vlastne vôbec nemôžu amyslia si, že keď príde biely muž, budú dostávať veci. Tak asi navečer pôjdemena stopa smerom do Antakye...tam si dáme stretávku s Vlaďkou a Lacom a šuppotom do Sýrie, už sa tešíme...
Inak po tých cca 3 týždňoch už celkom začíname rozprávať po Turecky...aspoňzákladné frázy a nejako sa vždy dohodneme...s Kurdami je to ťažšie, ale ruky anohy a mimika nám nakoniec vždy pomôzu a keď nie tak sa zasmejeme a je námdobre.
Nacestách som si všimol taký paradox...u nás posýpajú cestu kamienkami vzime...tuto to robia v lete, lebo sa hrozne topí asfalt.
Právesom sa dozvedel, ze oblasť okolo jazera Van golu napadli kobylky...uff tak tosme im unikli doslova o vlások...4 dni.
Dnes sme sa tu dostali kamiónom, čo išiel do prístavu po benzín a odtiaľ idespät do Iraku, lebo tam Američania a rebeli kontrolujú všetok benzín...taktieto turecké cisterny behajú hore-dole a kšeftujú s benzínom...vojna jebiznis.
Inak,ked som v predošlých mejloch písal, že je to tu moderné...tak to bolo nazápade...tuto na východe je to teda úplne rozdielne...medzi východom a západomTurecka je asi taký rozdiel, ako povedzme medzi Letanovcami a vnútorným Londýnom.
