kláštor v Mtscheta
mníška (foto: Peter Halaj)
ďalšia noc na stanici, Mtscheta
Kaukaz. Už zďalekasme videli jeho biele zasnežené štíty. Keďže sme nemali mapu Gruzínska, nemalisme ani šajnu, ako ďaleko leží dedinka Kazbegi o ktorej nám tu každýrozpráva. Ukázalo sa, že je to poriadne ďaleko, hlboho v horách, takmer nadruhej, severnej strane Kaukazu. Maršrutka sa na rozbitej starej vojenskejceste trápila vyše tri hodiny.
Kaukaz
Hory sa postupne dvíhal. Ocitli sme sav lone prírody. Len vysokánske kopce, skaly, sneh, ľadovce, stáda dobytkaa jedna stará vojenská cesta.
stará vojenská cesta skrz Kaukaz
Kaukaz (foto: Peter Halaj)
Kaukaz (foto: Peter Halaj)
Keď sme riadne vytrasení vystúpili v dedinkeKazbegi, pri ceste vidíme značku Vladikavkaz. Nevedomky sme doputovali ažk ruským hraniciam. Tie sú ale zatvorené.
Kazbegi, Ruská hranica je vzdialená len 15 km
Nad Kazbegi sa týči hora Kazbeg -prekrásna a fotogenická, s bielou čiapočkou, 5033 m vysoká. Na túto horu bol podľastarých gréckych bájí pripútaný Prometeus. Verím tomu.
hora Kazbeg (5033 mnm)
Stáli sme nanámestíčku a s otvorenými ústami pozerali na tú nádheru.
Jeden vojak sa knám prihovoril a ako sa točil okolo osi svojho kalašnikova, tak ukazoval, čo jektorým smerom - Osetsko, Ingušsko, Dagestan, Čečensko - všetko za jednotlivýmihrebeňmi. Každý s každým bojuje, každý sa chce osamostatniť. Jesamozrejmé, že ľudia tu nosia zbrane.
je tu dosť veľa zničených domov
...ale ľudia tu žijú...
...horská babička
bufet (foto: Peter Halaj)
kostolík Tsminda Sameba (2170 mnm) nad mestečkom
Vystúpili sme kukostolíku nad mestom odkiaľ sa nám otvorili fantastické výhľady. Už chápem,prečo sa aj tie kravy tvária tak blažene.
okolie Kazbegi
v údolí Kazbegi, za hrebeňom Dagestan
úchvatnými výhľadmi zhypnotizované kravy
Toto miesto bolojedno z najkrajších na ceste. A nádych nebezpečenstva k nemu pridávalpocit príjemného šteklenia. Čečensko je tak blízko...
doputovali sme tu v poriadku
prežívame prekrásne pocity slobody
Prespali sme v lese.
Návrat tou istoucestou, tentokrát až do hlavného mesta. Tbilisi nas privítalo veľkou horúčavou.Prekvapilo nás množstvom kostolov a celkovo historickým rázom.
v uliciach Tbilisi (foto: Peter Halaj)
Tbilisi (foto: Peter Halaj)
Tbilisi (foto: Peter Halaj)
Tbilisi, mesto plné kostolíkov
Strávili sme tuasi 10 hodín, napchávali sa domácimi pečenými zemiakovými pirohmi - kartoškamia užívali si život gruzínskej metropoly.
v uliciach Tbilisi
v uliciach Tbilisi
v uliciach Tbilisi
tie telefóny naozaj fungovali (foto: Peter Halaj)
O batohy sme namali starosti, mali smeich v úschovni na stanici a kúpené lístky na nočný vlak na západ. Nočná jazdagruzínskym vlakom má svoje neopísateľné čaro...
No a potom, ocitlisme sa na konci, ďalej na západ je už iba Čierne more. Okolo Kobuleti, Batumi,či Sarpi je subrtopická klíma. Všetko zelené, banánovníky, pomaranče, čaj...
kláštor v Gelati (UNESCO)
kopy mäsa pred autobusom, Kutaisi (foto: Peter Halaj)
pláž pri Čiernom mori
Batumi (foto: Peter Halaj)
Gruzínsko je nesmiernerôznorodé. Od nulovej nadmorskej výšky Čierneho mora po kaukazské 5-tisícovky.
Spasiba Vam bratia, nikagda nezapomnem.
Gaumardžos ! Na zdravie !
...a veľa zdaru Gruzínsko !
