Safranbolu je zachovalé otomanské mestečko ležiace v malebnej dolinke. Nebyť kolesa turizmu krútiaceho sa na plné obrátky, bolo by pôžitkom len tak sa túlať uličkami a obdivovať nádhernú architektúru.
Safranbolu
typická architektúra
uličky Safranblou
v uličkách Safranbolu
Stredoveká atmosféra sa tu už ale hľadá ťažko. S UNESCO-m do mesta prišli aj státisíce turistov a za turistami stánky so suvenírmi. No a turista začína byť považovaný za chodiaci bankomat.
stánky so suvenírmi sú na každom kroku
festival tradičných tureckých tancov - skupina z mesta Diyarbakir
Ešte pred návštevou Safranbolu sme sa zastavili pri treťom najväčšom jazere Turecka - soľnom jazere Tuz o rozlohe 1600 km štvorcových a hĺbke do 2 metrov.
Zastavujú tu autobusy a ľudia sa prechádzajú po vyschnutej soľnej hladine, nad hlavami lietajú pelikány a okolitá stepná krajina dáva pocit neskutočnej slobody.
prechádzky po hladine soľného jazera
unikátna slanomilná vegetácia
V lete sa po jazere dá nielen prejsť suchou nohou, či krásne si vyskočiť, ale aj kvalitne vys...
...výskok slobody
... Dunčo prepáč
staršia generácia...
...a tá novšia
Túlanie sa Tureckom prináša aj bezstarostné jazdy krásnou krajinou.
niekde v južnom Turecku
Aj keď nás to ťahá najmä do prírody, pritrafia sa aj mestá. Napríklad taká Ankara - veľká dedina.
Uprostred starého mesta sa vysokej skale týči stará pevnosť, odkiaľ sa otvárajú výhľady na celú metropolu.
Ankara
jeden z mnohých milých
Pre milovníkov byrokracie putujúcich do Indie odporúčame vybavovať si Indické víza práve v Ankare. Tvrdo vybojovaným výsledkom našich početných návštev v priebehu 10 dní však boli pravé, nefalšované voňavé Indické víza. Pri zatvorených očiach voňali diaľkami a no pri otvorených lacným lepidlom.
Opäť sme zatúžili po mori, tak sme sa tento krát nechali doviezť k severnému pobrežiu - k Čiernemu moru. Najmä západná časť čiernomorského pobrežia je prakticky nedotknutá. Uzučké cestičky sa šplhajú vysokými zrázmi cez subtropickú vegetáciu, lesíky.
Je tu prakticky nulová premávka, ale aj napriek tomu sme relatívne rýchlo napredovali až do Cide. Tam sa nás ujala skupinka stredoškolských učiteľov. Okrem toho, že nám po turecky dopodrobna vysvetlili geologický vývoj Kapadokie, pohostili nás obrovskými čerstvými figami - a z tých sme teda mali ďaleko väčšiu radosť.
jedna figa na obed
