View Pondicherry in a larger map
Zhruba 150 kilometrov južne od veľkomesta Chennai je v zeleni utopené najväčšie (a zároveň hlavné) mesto jedného z najmenších indických štátov - Pondicherry. Od roku 1673 do 1954 tu vládli Francúzi, ktorí miesto nazývali aj „Azúrové pobrežie východu". Dnes je Pondicherry jedným z turistami najnavštevovanejších miest južnej Indie.
bývalé kasárne ?
Mesto je zapáchajúcim kanálom rozdelené na dve odlišné časti - Francúzsku (tzv. „Biele mesto") a Indickú („Čierne mesto").
V bielom meste máme pocit, akoby sme sa ocitli mimo Indie. Nádherné koloniálne vily, múzeá, parky, fontány, kaviarničky, kníhkupectvá, bagety či ulice s francúzskymi názvami a očíslovanými domami a do očí bijúca čistota.
ulice Pondicherry
koloniálne vilky
rue de la marine
zatiaľ čo kdekoľvek inde je močenie na verejnosti úplne bežné, v Pondicherry nie
"oko za oko a celý svet zostane slepý" - Gandhiho citát na autobusovej zastávke
mestský park
mestský park
posedenie v parku
relax - na juhu Indie veľa chlapov nosí sukne
delo v kríkoch
Promenádou na pláži sa pokojne prechádzajú rodinky maškrtiace na tropickom ovocí a nebyť sochy Gandhiho zabudneme kde sme. Až sme sa tu skoro začali nudiť.
promenáda, večer je osvetlená solárnymi lampami
Gandhi
dievčina
predavač varenej kukurice
pani za nami prišla s prosbou o fotografiu
čerstvé kokosy po 10 Rupií
Našťastie v Pondicherry stačí prekročiť kanál a sme späť v krajine zázrakov. Pred úradom sedí skupina talentov, ktorí vedia písať na stroji. Keď potrebujete napísať žiadosť, stačí ju nadiktovať tej správnej osobe. O kúsok ďalej stojí ujko - banánový kráľ ponúkajúci všetky existujúce druhy banánov. Majstri žehlenia stoja celý deň na svojom mieste a starodávnymi ťažkými žehličkami naplnenými uhlíkmi obratne žehlia.
za kanálom sa opäť ocitáme v Indii - napriek pár zeleným listom si kravka vybrala igelitový sáčok
písacie stroje sú pripravené
žehliareň
bohatý výber banánov: malé, veľké, žlté, zelené, červené... (ale aj takmer zhnité)
kvety vo vlasoch - najčastejšie jasmín skrášľuje skoro všetky ženy na juhu
takmer ako policajt zo St. Tropez
Pred hinduistickými chrámami v južnej Indii často stáva boh Ganeš v skutočnej veľkosti. Svojim chobotom dáva ľuďom požehnanie. Pravda, aj Ganeš ako správny Ind reaguje iba na Rupie. Štrngá chobotom plným mincí a oznamuje: „Nemáš peniaze - nebude požehnanie."
slon - vyberač Rupií
dotyk chobotom
slonie oko
V celej južnej Indii je najzákladnejším pokrmom na obed tzv. „meals" - „jedlo". Dobré meals je úžasný kulinársky zážitok a povedal by som, že až rituál.
Platí sa už pri vstupe do reštaurácie (30 Rupií - pol Eura). Po odovzdaní kupónu Vás zriadenci nasmerujú k umývadlu („Hand wash" - akcia Čisté ruky). Za ten čas Vám na stôl namiesto taniera prestrú čerstvý banánový list a postupne prichádzajú čašníci (každý so svojim vedierkom) a nakladajú jednotlivé položky. Identifikovateľná je zväčša len ryža, ale všetky ostatné omáčky a šaláty spolu vytvoria zmes fantastických chutí. Je sa zásadne rukou, príbor tu neexistuje. Človek má tak vraj k jedlu bližší vzťah. Jesť môžete koľko len vládzete. Ak už viac nechcete, signálom pre všadeprítomných čašníkov s vedierkami je zloženie listu napoly. Potom prestanú dokladať.
meals
jesť by sa malo pravou rukou
príprava listov pred reštauráciou
Keď opadne najväčšia horúčava mestečko žije ďalej. Obchody sú pootvárané dlho do noci, v parku posedávajú rodiny, deti sa hrajú a všetci spoločne sa tešia z ďalšieho večera.
večer na obchodnej ulici
osvetlené budovy vo francúzskej časti mesta
v parku
