V úvode si zadefinujme pojmy, s ktorými v článku pracujeme.
História je časť dejín, ktorá spisuje príbehy mužov naprieč ľudskými dejinami. Vo výnimočných prípadoch spomínajú aj ženy. V rámci toho pracujú s vlastnosťami a aspektami života, ktoré povýšili na hodnoty, ktorým podľa ich prezentácie viac vyhovujú muži. Rovnako tým, že degradovali ženy na druhoradé a vyhlásili to, čo sa týka prioritne nich za menej dôležité, vytvorili obmedzený pohľad na svet, ktorý empatizuje s mužmi – mužskú optiku.
Herstória je ďalšia časť dejín, ale spisuje príbehy žien. Ako dlhodobo zanedbaná disciplína, v prvom rade upriamuje pozornosť na spísanie a zviditeľňovanie žien v našich dejinách. Taktiež prináša a očisťuje to ženské vyzývaním k empatizovaniu (aj) so ženami. Teda používaním ženskej optiky.
Herstória nie je viac ako história. Vždy sú rovnocenné, niekedy sú si len druhou stranou mince.
Uveďme a trochu rozveďme 2 najdôležitejšie dôvody:
1) História ženy zneviditeľňuje
História sa sústreďuje na mužov. Na mužov ako autority, lídrov, odborníkov, či veľkých učiteľov, ktorí vybudovali tento svet. Ignoruje, že tento svet budovali aj ženy. Alebo že aj na osudoch, ktoré nesúviseli s mocou a bohatstvom záleží.
História nás učí aj množstvo mien mužov, ktorí sa len dobre narodili a nič zásadné neurobili. Aj keď to pre nich bolo jednoduchšie ako pre bežnú populáciu. Len mali status a pre to sú údajne hodní zapamätania.
To poučné v dejinách, ale nie sú mená panovníkov, ale ako sa ľudia posúvali a rástli. Ako vyzeral život bežnej osoby v 3.storočí a to všetko, čo sa muselo udiať, resp. sme urobili, aby vyzeral v 5.storočí inak. Čo samozrejme variuje vzhľadom na lokalitu. Nikde na svete ale neboli „veľkí muži“ jediní, na kom kedy záležalo. Aj keď viacerí prežili svoje životy s opačným dojmom.
2) Mužská optika je mizogýnna
Muži sa s mizogýniou potýkajú doslova tisícročia. Celý spoločenský systém (patriarchát) je založený na útlaku žien a vlastností, či správania spájaného so ženami. Česť a večná sláva výnimkám, akou boli aj John Stuart Mill, či Tomáš Garrigue Masaryk.
Výber určitých hodnôt, kedy ich opaky, príp. vlastnosti a charakteristiky, ktoré boli len videné ako opaky, boli prisúdené ženám, urobil zo ženských vlastností a charakteristík tie horšie. Menej dôležité. Či niečo, čo treba potlačiť.
Muži vytvorili a udržiavali svet, v ktorom ženy nerozvíjali svoj potenciál v takej miere ako muži a zároveň boli nútené venovať sa činnostiam a oblastiam „pre ne vhodnými“. Teda takým, ktorým nebola prikladaná veľká dôležitosť. Kedysi aj výchova detí bola doceňovaná len pre to, že približne v polovici prípadov na jej konci bol muž.
To, že tak socializované a vychované ženy neboli kompetentné zastávať dôležité pre mužov vhodné pozície bolo interpretované ako niečo prirodzené a dané. Bol to dôkaz preukazujúci, že ženy sú hlúpejšie, menej šikovné, submisívne atď. A to predsa nie je pravda.
V závere treba zdôrazniť, že ľudské dejiny nemajú byť len to, čo po sebe chceli zanechať muži.
Niektorí muži po sebe zanechali veľmi prospešné a užitočné vynálezy, či veľkolepé spoločensky prospešné myšlienky. Ale ženy taktiež podstúpili viacero obetí, či jednali odvážne pre správnu a dôležitú vec. Ženské príbehy, prínos aj odkazy sú teda taktiež dôležité. Už je čas to uznať, pokračovať v menovaní a to čím ďalej väčšieho počtu a aj spätne.
Zohľadňovať aj ženy v interpretáciách udalostí dejín a v neposlednom rade aj šíriť ženskú optiku je prospešné a obohacujúce aj v súčasnosti.
