To znamená nasledovné. Ráno vstanem, kedy chcem, čiže väčšinou až na obed. Ešte ani oči poriadne nerozlepím a už tlačím zvyšky štedrej večere. Veď vianočný šalát máme iba na Vianoce, treba sa ho predjesť na celý rok. Potom sa presúvam do obývačky, na gauč, ktorý sa stáva mojím celodenným pôsobiskom. Hlava strapatá, oči karpavé, v ústach tak...rybaco. Preštudujem televízny program a vyhodnotím, čo by moje oči zaujalo najviac. Zapínam. Medovníky sa míňajú s vanilkovými rožkami, omrvinky sa mi roztopašne trúsia všelikam. Preto si na sebe obozretne nechávam pyžamo. Keď ma telka prestane baviť, idem čítať, čo som dostala pod stromček. Tučné kocúrisko mi robí podložku. Stále jem.
Ako sa schyľuje k večeru, začínam byť uležaná, takže mením pôsobisko. Z ľavej strany gauča sa presuniem na pravú alebo tak. Večer si pozriem hlavný film, poteším sa, keď sú to napríklad Pelíšky. Po filme už väčšinou neviem, čo a kam so sebou. Hlava stále strapatá, oči karpavé, v ústach tak...všelijak. Nuž, najvyšší čas pobrať sa spať.
Milujem svoju prvosviatkovú pasivitu, lebo si ju zaslúžim.
Šťastné a lenivé!
