Prestávku medzi prednáškami sme sa rozhodli využiť na obed a zamierili do vyššie spomínaného podniku. Usadili sme sa a čašníčka, nie oveľa staršia ako my nám priniesla jedálny lístok.
"Ďakujeme, my už máme vybraté," povedali sme, v domnení, že jej ušetríme čas.
"No to je super," odvetila ona ironicky.
Objednali sme si, moje dve spolužiačky študentskú cesnačku v bochníku a ja vyprážaný syr s hranolkami a kečupom. Tu som sa nevedomky dopustila prvého omylu. Najedli sme sa, chutilo nám a slečna čašníčka, ktorá medzitým pokazila asi všetky objednávky okolo, nám priniesla účet. Namiesto 2,80 mi za syr naúčtovali 5,30. Začudovala som sa, pretože keď sme tam boli nedávno, spolužiak za syr platil 2,80. Rozhodla som sa, že sa jej teda na to spýtam.
"Prosím vás, môžem sa spýtať? Nemal ten syr stáť menej? Nedávno sme tu boli a spolužiak zaň platil myslím 2,80..."
"Áno slečna?? No tak sa pozrime!" Odišla a vrátila sa s jedálnym lístkom, ktorý predo mňa teatrálne capla. Začala v ňom hystericky listovať: "Takže, tu to máme, vyprážaný syr 4 eurá, hranolky 1,30! Aký syr ste tu mali predtým?!"
"No..vyprážaný. Ale to musel byť nejaký iný," odpovedala som a začala listovať ja.
"Aha! No tak to bol tento, ale to sa volá Obed študenta po výplate. To ako som ja mala vedieť, že vy chcete ten?"
"No mohli ste mi povedať, že máte na výber dva druhy syra a opýtať sa, ktorý chcem..."
"To ja tu nie som od toho. Nabudúce mi presne poviete, čo chcete. Tak sa dohodneme, dobre?"
Žiadne nabudúce asi nebude. Uznávam, že som jej nepovedala, že chcem študentský syr a nebola som v rozpoložení hádať sa, tak som jej to vyplatila. Po chvíli sa však vrátila opäť.
"A mimochodom, tie študentské jedlá si môžte objednať len medzi 11:00 a 12:00." (bolo po 13:00)
"Fajn,"zamrlala som, pretože už ma naozaj nezaujímala.
Vzala jedálny lístok a rozlúčila sa so mnou slovami: "Ste nejaká múdra, slečna!"
Ja sa naozaj čudujem, že im tam chodí toľko cudzincov. Zrejme chcú na vlastnej koži zažiť typickú slovenskú obsluhu.
