reklama

Čo je to osud??

Naše životy sú akoby virtuálna video hra osudu, ktorý ju hrá na veľkej telke, fajčí pri tom marišku, pije pivo a teší sa z toho, ako nám môže tie životy skomplikovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V pozadí hrá rap a osud si naplno užíva levely svojej hry. 

Osud to je hipster, ktorému je to vlastne jedno. Asi takto nejako si ja predstavujem osud. A väčšinou sa tak naozaj cítim.

Vyzerá to, že som v jeho hre naozaj dobrý hráč, pretože momentálne hrám naozaj vysoký level. Z americkej strieľačky som vošiel do celkom inej dimenzie hry. Volá sa sen.

Utekám po nejakej tmavej chodbe, všade blikajú svetielka a ja ich zbieram do čarovného vrecúška. Vďaka nim prechádzam bonusové levely, a bojujem s nočnými morami v danom sne. Vytváram sen niekomu cudziemu, a zároveň ten svoj. Blikajúce svetielka sú vlastnosti a informácie o človeku ktorému sa sen sníva…. Tieto indície sú dobré aj zlé, výnimočné aj záhadné, ale aj krásne a dosť zradné… No ale poďme pekne od začiatku, čítajte pozorne. Táto hra je naozaj komplikovaná je to totiž limitovaná edícia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z môjho stereotypného sveta, plného víťazstiev nad sebou samím v ostatných hrách, mi osud podkopol kolena a hodil ma do úplne neznámeho ale krásneho prostredia…

A tu sa naozaj začalo bonusové kolo môjho života. Ten osud už teda musel byť dobre sfajčený.

Z ničoho nič stojím pred zlatými nádhernými dverami, na ktoré klopali akýsi ľudia. Predpokladám, že to boli postavičky z iných hier iných osudov, no nikto im neotvoril. Bol tam naozaj dlhý rad. Pochopil som, že takto to nepôjde. A zároveň vo mne rástla túžba dostať sa dnu. Z poza dverí, išla krásna vôňa, prenikalo cez ňu svetlo, a ja som cítil, že ma tam čaká výnimočný zážitok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som sa dostal dnu nikomu neprezradím, pretože to by neurobil žiadny dobrý hráč. Dvere sa otvorili a ja som sa ocitol v nejakej smutnej tmavej jaskyni. Bola síce čarovná, veľmi zaujímavá, nikdy som sa s ničím podobným nestretol. Ale prečo „Prázdna smutná jaskyňa“? Kde to som?“

Práve som totiž otvoril dvere do niekoho sna. Bolo to vzrušujúce. Bál som sa len toho, že osud hru stopne, pôjde zasa na wc, alebo po pivo alebo zaspí niekde na mol.

O chvíľku mi doplo, že táto hra baví aj jeho.

Vybehol som z jaskyne po chodbe, a začal som zbierať svetielka a skladať sen. Viete si predstaviť pocit, že ste postavička vo videohre, ktorej dej sa odohráva v niekoho sne? A že vaše možnosti sú nekonečné? Tak som sa cítil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zbieral som svetielka ktoré predstavovali indície, alebo vlastnosti, ako plachosť, skromnosť, krása, nádej, dobrota, instagram, zmätok, otvorenosť, bláznivosť, hovno, zážitok, úsmev či slimák a ukladal som ich postupne tak aby vytvárali tomu v koho sne som, jemné mykanie kútikmi pier, a taký spokojný spánok. To bol zmysel hry.

Išlo mi to celkom dobre, veď som predsa pred tým hrával v amerických stieľačkách, bol som vždy dobrý stratég a vedel som ako vyhrať vojnu. A tak osud zvolil level profesionál. V tomto levely mohol na mňa samotný sen reagovať, komunikovať so mnou a buď bojovať proti mne, alebo mi pomáhať….. Aby to bolo pre mňa ešte ťažšie stvárňovalo ho dievča s nádhernými črtami tváre, vlasmi, perami, graficky to bolo naozaj dobre spracované. Akoby černoška v tele belošky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj život je hardcore, a situácie ktoré mi ponúka, ktoré zažívam, sú často krát neuveriteľné, vtipné, vzrušujúce, zamotané a drsné, takže som sa nemal čoho báť.

Ale toto bolo iné…

Ihneď na začiatku som dostal ranu jej asi najsilnejšou zbraňou, smaragdovým pohľadom. Bol viac než nádherný, vyvolával závislosť a bol prudko deštruktívny. Čím dlhšie som sa do tých očí pozeral, tým hlbšie do jej vnútra som videl a bolo čoraz náročnejšie svoje oči odtrhnúť. Sústredenosť je v tejto hre dôležitá. Malá chvíľka nepozornosti a je koniec. Práve preto som si to nemohol dovoliť. Čim viac svetielok som zbieral, tým menej nočných môr na mňa útočilo, a hra bola akoby jednoduchšia, ale v skutočnosti čoraz viac náročnejšia. Cítil som ako sa do nej ponáram. Z tmavej chodby sme postupne prechádzali svetlejšími, krajšími, zábavnejšími a sladšími miestnosťami.

Musel som byť veľmi obozretný, nemohla ma poraziť žiadna nočná mora a moja princezná v ktorej sne som bol, sa nesmela zobudiť. Boli sme v spoločnom sne. A ja som ho naplno prežíval.

Tento level bol taký podmanivý, že som onedlho nevedel čo je to realita, sen, a čo je naozaj hra.

Naozaj existuje niečo tak silné, že pre niečo, niekde, stretnete niekoho výnimočného? Niekoho kto vás môže v sekunde zničiť pohľadom? Niekoho koho úsmev je zrkadlom jeho srdca? Niekoho, kto vás okúzli každou vetou? Niekoho koho vlastnosti boli akoby presne ušite pre vás niekde v Poľsku…?

Nerozumel som tomu. Postupoval som ďalej a ona ma istila. Dávala mi neskutočnú silu. Tá hra a tá jej postava, bola taká dokonalá, že som si začínal myslieť, že ju môj osud na mňa nafingoval, aby ma v tej hre už konečne zničil.

Tá princezná ešte stále spinká a môj osud mi nadeľuje stále niečo nové. Nové výzvy, nové radosti, ale hlavne nové prekážky! A ja? Už to neberiem, ako hru s osudom, beriem to ako boj s osudom aby som sa dostal z tohto levelu von. Nechal v ňom všetky prekážky a vytiahol z neho za ruku tú rozkošnú princeznú. Len preto, aby som sa jej potom mohol pozerať do očí, koľko budem chcieť. Do jej smaragdových, zelených, úprimných očí. 

Jej smaragdový pohľad totiž stojí za víťazstvo nad mojím osudom!

Miroslav Škombár

Miroslav Škombár

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

My Rec brácho.... DDDDČekuj www.lifestreet.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu