Ak by bol moje uvedené varovania zobral ešte v lete vážne a konal, tak sa možno mohlo predísť aj nedávnej zrážke dvoch osobných vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSS). Nestalo sa tak, viacero ľudí utrpelo zranenia rôzneho stupňa, vznikli hospodárske škody a nemalá nespokojnosť cestujúcej verejnosti s úrovňou práce vedenia rezortu dopravy. A to už je politická otázka, ktorú by nemal nechať nepovšimnutú ani samotný premiér ! Namiesto toho však udalosti pokračovali tragédiou v Kurimanoch, opäť v kompetencii ministerstva dopravy. Tu už štyria pracovníci prišli o život, boli aj zranení i hospodárske škody, atď. Je teda otázkou, na čo čaká premiér R. Fico, na ďalšie podobné „kúsky" v rajóne rezortu dopravy ?
Bohužiaľ, ani s činnosťou niektorých ďalších rezortov vlády premiéra R. Fica nie je možné vysloviť jednoznačnú spokojnosť z pohľadu Programového vyhlásenia vlády SR. Môžu byť voliči spokojní s tým, že len za posledné týždne minimálne vo viacerých extradičných kauzách utrpeli neúspech naše tri rezorty: Ministerstvo zahraničia, Ministerstvo vnútra a Ministerstvo spravodlivosti SR ? V dôsledku toho sa medzinárodne hľadaní „výtečníci" právom smejú vláde premiéra Fica do tváre.
Podobne to zatiaľ vyzerá na neúspech aj nedávny Summit priateľov kohéznych politík EÚ, ktorý sa konal v Bratislave. Aj keď odhliadneme od falošného bombového poplachu v závere tohto strenutia vrcholných predstaviteľov 15 krajín EÚ + Chorvátska, zatiaľ to vyzerá tak, že summit nedosiahne deklarované ciele. Bohatšie štáty Únie nielenže neprejavujú veľkú ochotu odklepnúť kohézne fondy (cca 14 miliard eur pre SR) na roky 2014-2020, ale v čase písania tohto blogu sa v Ecofine ešte nedohodli ani len na rozpočte pre budúci rok 2013. Zasa, Slovensko ako organizujúci štát vyhodilo na summit peniaze svojich daňových poplatníkov, no výsledkom je zatiaľ opäť len neúspech.
Za najväčšiu slabinu politiky súčasnej vlády SR považujem jej vzťah k otázkam vedy a technológií. Premieta sa to potom aj do jej vzťahu k najnovším aplikáciám výsledkov vedy v oblasti klimatických zmien. Rastie počet štátov EÚ, ktoré už začínajú meniť svoju legislatívu, aby tak mohla napomáhať aj potrebám (poľnohospodárskej) výroby, či bezpečnostným potrebám štátu. Deje sa tak napr. v Holandsku, Belgicku, Taliansku, Nemecku, Maďarsku, atď. Vláda premiéra V. Orbána už pripravila nový návrh zákona pre oblasť klimatológie a meteorológie. Po nedávnom vyčíňaní hurikánu Sandy v USA pribúda analýz, že týmto otázkam budú musieť vlády venovať omnoho väčšiu pozornosť aj investície. Inak hrozia stále väčšie škody. Otázka umelých zásahov do počasia sa stáva najväčšou bezpečnosťou hrozbou nadchádzajúceho obdobia. Zo strany vlády SR nie je vidieť príliš veľký záujem o túto agendu. Slovenský hydrometeorologický ústav však nemôže stačiť na agendu siahajúcu od riešenia bezpečnostných hrozieb až po investície do klimatickej infraštruktúry.
V tejto súvislosti je možné uvítať iniciatívu Generálnej prokuratúry SR pre vyšetrenie podozrení týkajúcich sa dvoch bývalých ministrov životného prostredia SR. Ak by sa podarilo presadiť tento precedens, mohol by sa stať efektívnym nástrojom zvyšovania zodpovenosti predstaviteľov našich štátnych orgánov.
Modelom pre takýto náročnejší postup môže byť rozhodnutie prezidenta RF V. Putina, ktorý odvolal (6.11.2012) ministra obrany Anatolija Serďukova z funkcie pre podozrenia z finančných machinácií v jeho rezorte. Serďukov je už druhým ministrom (po bývalom ministrovi regionálneho rozvoja RF Olega Govoruna), ktorý opúšťa vládu RF od májového návratu V. Putina do funkcie prezidenta Ruska. Je to teda porovnateľné obdobie, ako je vo funkcii premiér R. Fico a jeho vláda u nás.
12.11.2012
Robert Škopec
