V triezvom stave zo seba vypúšťal rétorické "chobotiny" na mentálnej úrovni adolescenta. Bol to presne ten istý Danko, ktorý dnes rokuje v Moskve a ťahá tak krajinu do problémov galaktických rozmerov!
A bolo to práve slovenské masmediálne prostredie na čele s televíziami, ktoré Dankovi pomáhali vo viere, že síce ide o duchom prostého, no dobrosrdečného, ľuďom oddaného politika. Samozrejme netreba zabúdať na stereotyp s názvom "mediálna vyváženosť", čiže poskytovanie diskusného priestoru komukoľvek, kto si hovorí politik a kto má v názve strany slovo Národná.
Danko bol a je stelesnením hrubosti, nevkusu a neschopnosti "pozošívať" čo len jednu zrozumiteľnú vetu. Fascinácia podpriemernosťou a drzosťou je v slovenskom masmediálnom priestore niečim, čo stojí za zamyslenie. Najmä preto, aby sme si v budúcnosti nevyrábali ďalších Dankov, Blahov a podobné "živočíšne druhy".
Chlapec z Revúcej je však zjavne najväčším egomaniakom na slovenskej politickej scéne. Jeho primitivizmus a neokrôchanosť sú tak "lákavé", že iba málokto z vedenia tej - ktorej televízie by ho ignoroval.
Volali a volajú ho debát práve preto, lebo diskusia s jeho účasťou dostáva požadované korenie. Pre televízie je neoceniteľná Dankova schopnosť tárať piate cez deviate, čo zvyšuje sledovanoť. Najmä, keď oproti šéfovi "národniarov" posadia predsedu PS Michala Šimečku, či predsedu SaS. Vzhľadom na "herecké" obsadenie musí k diskusnému konfliktu nakoniec prirodzene dôjsť. Danko a Šimečka sú predsa dve úplne odlišné "slnečné sústavy".
Za Dankov politický vzostup samozrejme nemôžu iba televízie. Nadpriemerná prezentácia jeho osoby však urobila svoje.
Chlapec z Revúcej má šťastie, že sa narodil na Slovensku. V inej krajine by sa o neho politika neobtrela. Možno regionálna. Vysoká nie.
A relevantné televízie už vôbec!!!
