Frflandovo

Všadeprítomná atmosféra spoločenského podozrievania z klamstva a kradnutia má za následok utvrdzovanie pocitu porezenectva. Ako chce napredovať spoločnosť, ktorá svoju politickú elitu vníma ako bandu lumpov? Ako možno napredovať s pocitom, že skoro každá politická udalosť sa odohráva na pozadí nekalého úmyslu? Už takmer každá osoba v politike je automaticky chápaná ako produkt bezcharakternosti. Sme naozaj odsúdení na doživotné frflanie? Na vlne tohoto frflania začali surfovať už aj politické strany. Nové nevynímajúc. Ich predstavitelia hovoria, že politici by nemali klamať a kradnúť. To je síce pekné, no do verejnosti rečami o klamstve a kradnutí neustále infikujú skalopevné presvedčenie, že politika sama o sebe je iba svinstvo. Je ozaj čudné, ak samotný politik nepriamo označuje politickú scénu za mafiánske kasíno. V predvolebnom čase bol v tejto "disciplíne" na prvom mieste Igor Matovič. Ten padnúc do rétorického suterénu neustále zdôrazňoval, že "posledných dvadsaťdva rokov sa len kradlo a klamalo". Zabralo... Igor Matovič dostal svoj subjekt do parlamentu. Zabudol však voličom pripomenúť, že v systéme parlamentnej demokracie je možné na klamstvá a kradnutia politikov minimálne mediálne upozorňovať. Pán Matovič by v takom komunistickom režime mohol o takom kradnutí komunistov rozprávať len pri káve niekde na letnej terase. Bez uší masmédií. Povolená bola iba tzv. komunálna kritika. Ale ktovie... možno si pán Matovič zalistoval v starších vyhláseniach Jána Ľuptáka (niekdajšie ZRS) a pochopil, že hovoriť o "nejakom" občianskom princípe je predsa hlúposť. Autor článku netvrdí, že sa nekradne a neklame. Domnieva sa však, že mechanická až chorobná podozrievavosť v danom smere nemôže viesť k viditeľnej náprave, k pozitívnemu riešeniu. Slovensko by nemalo byť krajinou notorického frflania. V opačnom prípade sa zmení na Frflandovo. Ak sa už nezmenila...