Ešte nedávno tam v horách nejaký Huliak ani len netušil, že sa raz stane hviezdou slovenského masmediálneho priestoru. Do televíznych diskusii ho volajú, vraj čo si myslí o medveďoch, ženách, slušnosti, konsolidácii, či medzinárodnej situácii.
Konzumenti informácii môžu čoskoro očakávať, že Huliakovi budú moderátori klásť otázky súvisiace s "problematikou" našej slnečnej sústavy a "priľahlej" galaxie. Galaxia je niečo ako tá hora slovenská, Huliak o nej niečo iste vie. Diskusia s ním je - bude hustá.
Aj televízna sledovanosť bude, veď zrejme práve preto máme televízne debaty plné Huliakov, Dankov a "iných foriem života". Hlavne nech je sranda, nech je všetko nenáročné, ľudové, gýčové, schématické, pupok ukazujúce.
Ani moderátori a moderátorky sa nenadrú. Stačí bezpohlavne reagovať a nedávať najavo, že cieľom diskusie by mala byť snaha o dopracovanie sa k akej - takej podstate povedaného. Stačí pritakávať papierovej hlave v uniforme, sledovať prúdenie diskusného času a po záverečnej si dať v bufete zaslúženú kávu.
Nejaký Huliak v spomenutej hore ani len nevedel, čo je politika, hodnotová orientácia, premýšľanie v širších súvislostiach. V istom momente však zistil, že nevedenie je šancou na úspech v slovenskej politike, ktorej ani dnes rozumieť nemusí, lebo keby rozumel, nebol by takmer denno - denne v televíznych debatách.
Hulvát má väčšiu sledovanosť ako nudný intelektuál. Stačí poriadne tresnúť do stola, niečo zarevať a ste v kurze.
A ešte tú uniformu mať, trocha toho "národného" cítenia a skúsenosti z blúdenia po horách.
Upozorňujem, že v aktuálnom texte mi nejde o navážanie sa do nejakého Huliaka. Ten človek je dôsledkom, nie príčinou stavu nášho mentálneho inventára.
