Ján Čarnogurský bol počas svojej politickej karéry (ktorá sa v podstate začala už pred rokom 1989) vždy v akejsi opozícii voči oficiálne prezentovanej ("väčšinovej") verejnej mienke. Za komunistického režimu aparátčikom a ideozamestnancom štátu "sem-tam" úprimne oponoval. Zhruba od roku 1988 zreteľne a viditeľne (spoluorganizovanie tzv. sviečkovej demonštrácie). Počas mečiarmánie (ktorou bola priam posadnutá takmer celá populácia mimo detí do 11 rokov) vzdoroval Mečiarovi a jeho uletenej, nacionálne-socialistickej propagande. Chodiť v tom čase slobodne po námestiach a parkoch SR bolo pre Jána Čarnogurského fyzicky nebezpečné asi rovnako, ako pre Fedora Gála (povestná slovenská "dobrosrdečnosť" sa strácala v návaloch nenávisti voči osobnostiam, ktoré deklarovali antikomunistické, "neslovenské" postoje). Vládnu koalíciu z rokov 1998 až 2002 znášal v celku statočne, veď mal post vo vláde, čo zas zle znášal Róbert Fico, ktorý sa po voľbách nestal ministrom spravodlivosti, ako pôvodne chcel.
Ján Čarnogurský nie je zástancom systému parlamentnej demokracie, no otvorene sa nezastáva ani diktatúr. Skôr by sa dalo konštatovať, že je za systém tzv. riadenej demokracie, kde občania svoju kritiku predstaviteľom štátu môžu adresovať, ale preméra, či prezidenta sa negatívne dotknúť nemôžu, alebo ak, tak značne opatrne (niečo na spôsob Ruska).
Spomínať vzťah ex-predsedu KDH k "širokej ruskej duši" hádam ani netreba, no predsa: V jeho prípade ide o stav istej formy zaľúbenosti. Ak niekoho zbožňujete, tak chyby prehliadate. Ján Čarnogurský je napríklad autorom čarovného vyhlásenia, že "vždy, keď Rusko zasiahlo v strednej Európe, zakaždým to bolo v náš prospech..." Niet krajšieho dôkazu bezhraničnej lásky...
Čarnogurského kritika voči tzv. liberálnej demokracii sa stáva súčasťou osobného, nacvičeného obranno-útočného reflexu. Táto kritika mu dokonca prináša určitú popularitu u osôb, ktoré ho doteraz totálne neznášali.
Ak by bol Ján Čarnogurský mladší a menej opozeraný, je v celku možné, že Vladimír Putin by s ním mohol počítať vo svojich plánoch s Európou. Tie dnes síce pôsobia ako utópia, ale zajtra sa môžu stať realitou.
Veľký Brat ťa sleduje!
