V Smere - SD začínajú v celku správne chápať, že ak chcú spoločnosť čo najviac ochromovať a zabetónovať v nej ešte ako tak vzdorujúce prvky, musia sa zriecť aspon časti koristi. Nejaké tie kosti sú a budú pohodené "odborníkom", ktorí nestihli včas naskočiť do toho správneho vlaku. Cez plebejské a slabé povahy sa bude lepšie rozkladať už tak naštrbená morálka slovenskej pseudoopozície. Najprv regióny, potom fleky v hlavnom meste. Slovensko je malé. Ten pozná toho, ten zas tamtoho. Kámoši zo škol a zo žúrov sa už nejako dohodnú... Ešte za čias Mečiarovho valcovania zaznievala z radov členskej základne SDĽ na adresu jej vedenia požiadavka, aby Weissova strana spolupracovala s HZDS. Nemalá časť členskej základne argumentovala tvrdením, že SDĽ je plná odborníkov, HZDS bude vládnuť dlho a odborníci v opozičnom postavení nenachádzajú dostatočné politické (a iné) uplatnenie. Vedenie SDĽ "neposlušnú" členskú základňu upozorňovalo, že Mečiar dostáva Slovensko do izolácie a spolupráca s ním by bola politickou samovraždou. Racionálny hlas vedenia SDĽ bol vypočutý. Lenže Fico nie je Mečiar... Novodobá "demokratická" plazivá normalizácia postupne oseká posledné vzdorujúce snaženia. Dôležitá začne byť "odbornosť" a nie to, či je "niekto" presvedčený KDHák, alebo Smerák. Vládny subjekt vcucne všetko, čo sa vcucnúť dá a nechá. Menej viditeľné opozičné štruktúry sa začnú ponárať do "prahistorického" bahna novodobej komunistickej strany. Odborníkov a "odborníkov" treba niekam upratať, aspon (zatiaľ) na úrovni lokálnej...
Kam "upratať" odborníkov opozície? Do smeráckeho dvora
Nie je novinkou, že KDH na úrovni lokálnej začalo spolupracovať so Smerom - SD. To, čo sa tu a teraz deje v malom, prerastie časom do viditeľnej, celoplošnej kolaborácie, nie len zo strany KDHákov. Aj v ďalších subjektoch časť členskej základne tlačí vedenia strán do spolupráce so smeráckou "chobotnicou". Zatiaľ na úrovni regionálnej. Odborníkov a "odborníkov" opozície predsa treba niekam "upratať". Keď nie je možné nad "diablom" vyhrať, treba s ním spolupracovať. Za komunistickej normalizácie bolo počuť argument: "vstupujem do strany, lebo inak nič nezmením. Som odborník, chcem dobre svojim deťom a len cez stranu môžem svoju odbornosť uplatňovať. Stranu síce nezmením, ale zmení sa moje spoločenské postavenie. Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj..."
