Ak by bola SR štandardnejšou krajinou, tak Kiska by prezidentom nebol. V súčasnej mizérii je však ON lepšiou alternatívou, akou by bol napríklad taký Róbert F., či nejaký ďalší tlčhuba, ktorý spieva piesne o rovnosti, spravodlivosti a "hľadaní pravdy". V novom prezidentovi je zatiaľ veľa fráz. Konečne by zo seba mohol vytriasť Dubčeka a jeho sen o spoločnosti, kde sa piesok leje a voda sype. A konečne by už mohol prestať dookola hovoriť o tom, že tu je pre ľudí. Domnieva sa snáď niekto, že chce viac dobra pre veveričky, alebo mravce? Niektoré drísty sa už naozaj nedajú počúvať... To "podvedomé" napodobňovanie rétoriky komunistov je príšerné.
Kiska by však nemal napodobňovať, ale produkovať niečo nové a to aj za cenu, že v roku 2019 sa už prezidentom nestane. V oblasti umenia je dôležitá emocionalita a úlety. V oblasti politiky by malo byť podstatné rácio a vyvolávanie nepokoja v ľuďoch, ktorí sa narodili pre sebazapadanie prachom. Na Slovensku zapadávame prachom, lebo pod ním nás je (akoby) menej vidno. Negatívne odpadky histórie zasúvame pod posteľ v presvedčení, že "niekto" ich za nás vynesie z domu. Prezident by mal konečne povedať, že priestor pod posteľou sa zmenil na smetisko. ON to však nepovie, lebo je "bohabojný" Slovák a chce tiecť s prúdom.
Kiska svojho času deklaroval, že jeden človek Slovensko nezmení, ale milión ľudí ÁNO. Mal úplnu pravdu. Až "aspon" milión občanov prestane nariekať za vylepšenou formou socializmu a povie čo to o svinstvách, ktoré v histórii napáchala nie iba pllitická scéna podtatranska, tak môžeme uvažovať o novom držaní tela.
Ilúzie o sebe nás nasmerujú akurát ku dlhodobému spánku a spomenutému zapadaniu prachom.
Kiska by mal risknúť, že po roku 2019 už prezidentom nebude.
Ísť proti prúdu je však na Slovensku umenie...
Ak s prúdom potečie, škoda ho nebude.
