Komunistický režim zakapal (aj) na nudu

Komunistická propaganda (podobne ako každá totalitná moc) mala vo svojej "politicko - kultúrnej" ponuke (rozhlas, film a následne televízia) "bezchybného" hrdinu dňa, týždňa, mesiaca, roka. Robotník, robotníčka, roľník, roľníčka, baník (a ďalšie propagandou preferované "celebrity") tvorili základ všeobecnej mediálnej nudy. Táto "zábavná" nuda mala nahradiť zábavu "buržoáznu". Už žiadne filmové nahotinky. Už žiadne "lacné" LOVESTORY. Už žiadne filmové naháňačky mafiánov. Už žiadne nereálne príšery z inej planéty. Namiesto erotiky pohľad na robotníka a robotníčku v až podozrivo čistých montérkach. Namiesto naháňačiek mafiánov naháňanie sa takzvaných Brigád socialistickej práce za lepším pracovným výkonom. Namiesto príšer z inej planéty príšery papalášske - komunistické (bohužial úplne reálne), mediálne predvádzajúce svoju inteligenčnú neschopnosť a duševnú impotenciu.Lenže ľudskú prirodzenosť nemôžno vygumovať permanentnou umelohmotnou propagandou z kuchyne totalitných kuchárov. Normálny človek bude radšej relaxovať pri pohľade na erotický film, ako pri pohľade na robotníkov v "pracovnej" akcii. Veď čo je už také vzrušujúce na robotníkoch, ktorí na televíznej obrazovke deň čo deň ukazujú miešanie betónu, budovanie "stavieb socializmu". Normálny človek si taktiež radšej vypočuje hutnú rockovú pieseň, ako obohranú Internacionálu. Čím dlhšie trval komunistický režim a jeho propaganda, tým viac sa ľudia obracali k západnej "úpadkovej" kultúre. Najmä v ére videorekordérov sa do takzvaného socialistického tábora na videokazetách pašovalo všetko to, čo komunistickí degeneráti označovali za úpadkové a choré. "Škodlivá" filmová klasika, rockové skupiny, horory, porno a tiež autentické filmové zábery, ktoré obnažovali chladnokrvnú beštiálnosť komunizmu a jemu privtelenú tuposť. Ľudia sa v konečnom aj začiatočnom dôsledku budú neustále navracať k svojej prirodzenosti a túžbam. Ľudská prirodzenosť a túžba choré nie sú. Choré je označovanie normálnosti za niečo nenormálne a nenormálne za normálne. Komunistický režim nakoniec prevalcovala realita. Režim sa ju snažil nie iba znásilňovať, ale tiež (a to nepretržite) nudiť. Čo však možno očakávať od politického subjektu, ktorý mal vo svojom programe zakomponovanú nenávisť voči všetkému, čo malo (obrazne mienené) varlatá. A povedzme (napíšme) si na rovinu: "Bez gúl sa hrá gulečník len ťažko..."