Len si predstavme: Jožo sa stretne s Karolom na letnej terase pri vychladenom pivku, aby si len tak poglábosili. Jožo však bude mať pri sebe schovaný diktafón a Karol si následne pustí ústa na prechádzku. Jožovi povie, že sa vyspal s manželkou šéfa firmy XY (bude hovoriť pekne podrobne, aby bola debata viac okorenená). Jožo po pár mesiacoch zájde do firmy XY a všetko vykváka, pričom zverejní časť záznamu rozhovoru plného sexuálnych zážitkov kamaráta Karola a manželky šéfa firmy.
Niečo podobné je možné zrealizovať s inou obsahovou náplňou. Ivan G. povie počas rozhovoru bratrancovi, že svojho nadriadeného v mesiaci január obral o 2000 eur, no "ten to nevie, lebo je úplny hlupák, ktorý nemá poriadok v papieroch". Dobrák bratranec už bude vedieť, čo so záznamom a šup za pánom nadriadeným...
Veď načo sú nahrávacie zariadenia, ak nie aj na odpočúvanie a následné použitie v mene riešenia "nahromadených problémov"? Ide o prácu síce špinavú, ale účelnú, lebo odhaľuje to, na čo by možno nikto inak neprišiel, alebo ak, tak podstatne neskôr a bez veľkého kriku v aréne verejného klebetenia.
Procházky divadlom našeho privátneho zákulisia v podobe šťavnatej nahrávky z dialógov, či trialógov budú (možno) novou kultúrnou vložkou v akváriu spoločenského kvasenia na ceste za "lepšou morálkou".
Matovič do každej rodiny
