November 1989 - "Veľká zamatová lúpež?"

Spomenuté "diela" sú populárne v časti verejnosti, ktorá sa rada bahní v pochmúrnostiach, v neustálom negativizovaní toho, čo presahuje "malé" dejiny rodinného krbu. Táto vzorka populácie je prevažne zložená z ľudí, ktorí nemajú veľké osobné ambície a ktorí trpia priam chronickou predstavou, že svet je apokalyptickou "skladačkou", kde panuje Otrokár a kde je "bežný človiečik" odsúdený na doživotné otročenie. Tvorcovia "diel" o zapredancoch, kolaborantoch a zlodejoch preberajú slovník a slovné spojenia z niekdajšej komunistickej a (bohužial aj) nacistickej propagandy. Tá zachádzala ešte ďalej, keď písala a hovorila o celosvetovom "ŽidoKapitalistickom sprisahaní". Podľa uvedenej propagandy "ťahajú za nitky svetového diania finančné skupiny využívajúce takzvanú demokraciu pre svoje sebecké ciele." Súčasná extrémna ľavica a pravica tlieska, keď o dnešnom svete číta, ako o pekle na povrchu zemskom. Veď za Hitlera, či Stalina "bolo predsa super". Vyvolávanie sociálnej závisti je hlavnou položkou "znalcov" udalostí z novembra 1989. Vraj pôvodným cieľom novembra 1989 nemalo byť "rozdelenie spoločnosti na mejetnú a nemajetnú časť". Bolo snáď cielom Novembra zotrvávanie v ilúzii, že mejatková rovnakosť znamená spravodlivosť? A naviac: spoločnosť nie je rozdelená na majetnú a nemajetnú časť. Je "rozdelená" na majetnejšiu a menej majetnú. Rôznosť stupňa vlastnenia matérie obyvateľstvom je však taká rozmanitá, že sa dá o nej písať iba zjednodušene... Ďalšou "položkou" je apel na vlastenectvo. Údajne sme na námestiach túžili po oprávnenej hrdosti na vlasť, teraz sa už o hrdosti vraj hovoriť nedá... Na námestiach stálo množstvo ľudí rôzneho charakteru a mentálneho usporiadania a dá sa iba ťažko spočítať, koľko ľudí v danom momente myslelo na konkrétne pomenovateľnú národnú hrdosť. Opäť treba zdôrazniť, že nie sme, akoby nás jedna mater mala. Niekto má rád holky a ďalší zas vdolky. Na námestiach stálo taktiež množstvo osôb, ktoré sa "iba" zaradili do davu. Surové, ale pravdivé.Istá časť publicistickej a literárnej obce dodnes prezetnuje názor, že o pohyboch väčšinovej populácie rozhodovali a rozhodujú úzke skupiny a skupinky. Opäť a dookola sú spomínané (ako inak) peniaze - doláre - doláče - koláče - hostiny pre "zradcov a kolaborantov". Zámerne je povzbudzované presvedčenie, že významné dejinné udalosti sú dôsledkom dohovorov a nie snahou o aspon aké-také zlepšenie pomerov a podmienok života. Extrémna ľavica a pravica ľuďom vtĺka do hláv, že pozitívna ľudská snaha v podstate nič neznamená a že hlavnou snahou človeka je (by malo byť) dobre sa najesť. Veď "čože už je len v živote dôležité, ak nie trocha toho zdravíčka a dobrého papania".Tvorcovia teórii pochmúrneho vnímania sveta hrajú na základné pudy človeka, zrýchlené (spontánne) emočné reakcie. Samozrejme... majú na to dôvod. Svoje ovečky pripravujú na novú revolúciu, na nový November, nový začiatok, v ktorom "bude svet patriť ľuďom dobrej vôle" a nie "privilegovanej vrstve". Ktovie, ku akej vrstve budú po "novom začiatku" patriť mediálno-literárno-politické kruhy, ktoré časť svojej "tvorby" čerpajú z literárnej dielne teoretikov, publicistov a "spisovateľov" 19. a prvej polovice 20. storočia...