sú plné diskusné fóra, ale aj debaty v kaviarňach, v krčmách, v obývačkách... Za súdruha, komunistu väčšinou označujeme niekoho, kto sa podobá na dozorujúceho, poučujúceho aparátčika pochádzajúceho z nemorálneho, červeného prahistorického bahna. Kto však je ten súdruh, komunista? Niekto, kto bol členom KSČ (KSS)? Alebo niekto, kto členom nebol, ale my ho tam jednoducho chceme mať, lebo veď "to je gauner". Koľko vlastne bolo komunistov a koľko "iba" členov strany?
Tesne po novembri 1989 odhadzovali státisíce členov KSČ (KSS) stranícke knižky aj preto, lebo pôvodne dominantne vládnuca štátostrana už bola nedojiteľná. Celé obdobie im bola ľahostajná podobne ako je veriacemu ľahostajný chrám, v ktorom (pre neho) niet Boha. Vieru si nemusíte zdôvodňovať. Kto si musí vieru v niečo, či niekoho zdôvodňovať, ten nemá vieru. Niekdajšie členstvo v štátostrane si však mnoho jej členov zdôvodňovalo, racionalizovalo. "Robím to pre svoje deti...pre ich dobro...ak chcem niečo zmeniť, musím sa pridať". Pred rokom 1989 autentického, presvedčeného komunistu (marxistu) takmer nebolo. V diktatúre je skutočná akurát represia a strach. Nie politická scéna a "nejaké" presvedčenie.
Koľkože členov by mala KSČ (KSS) nebyť povojnového usporiadania Európy? Kde by sa reálne (ideovo) nachádzali státisíce straníkov, ktorí počas existencie komunistického režimu mechanicky omielali nestráviteľné marxistické poučky?
A ešte jedna otázka: prečo toľko ľudí nadáva na "komunistov" (vláda - parlament), no vo voľbách im pravidelne odovzdáva hlas?
