Pohľad na Petra Pellegriniho (najvyššieho ústavného činiteľa štátu) je na zaplakanie. V priamom prenose vidíme a počujeme, že na "nejaké" Slovensko v podstate kašle. Už ako riaditeľ v škole by bol problematickou postavou. Na poste prezidenta SR je doslova nešťastím.
Opozičné občianske protesty a vyjadrenia opozície parlamentnej označil za prejav hystérie. Návštevy vládnych kolaborantov v Moskve považuje za akési výjazdy, na ktoré sa vraj po krátkom čase zabudne. To, čo hovoril o Ukrajine je škandalózne. Ficovská propaganda kombinovaná s totálnou stratou empatie (ak vôbec P. P. niekedy nejakú empatiu mal). Je takmer isté, že prezident vedome používa a rozširuje vládnu propagandu, schvalovanú poradcami z Ruska a z Maďarska.
Politická kariéra P. P. je neodmysliteľne spojená s Róbertom Ficom, ktorý Pellegriniho od začiatku učil, že demokracia je dobrá akurát tak na vyhrávanie volieb (všetko ostatné s ňou spojené je vraj kaviarenská konverzácia). P. P. vedel a vie o Ficovom mentálno - politickom programovom nastavení. Vie, že Ficovi ide aktuálne najmä o zmenu politického systému v krajine. Pellegrini procesu tejto zmeny napomáha s entuziazmom aktívneho športovca.
Keď je Putin doživotným prezidentom Ruska, prečo by Pellegrini nemohol byť doživotným prezidentom Slovenska? Nemožné? Zmena politického systému na ruský spôsob, ako cesta k udržaniu sa pri moci "na večné časy a nikdy inak".
Vo februári chce P. P. predniesť správu o stave republiky.
Radšej by mal predniesť správu o stave svojho alibizmu, oportunizmu, zbabelosti a páde do najhlbšieho prahistorického morálneho bahna.
