Už počas vzniku Siete časť masmediálnej obce vytvárala ilúziu, že Procházka bude časom šéfom pravice, ba dokonca, že po roku 2016 by mohol byť premiérom... V konzumentoch zavádzajúcej informácie sa okamžite spustil reflex napodobňovania (klasická reakcia davu), pričom časť populácie svorne tvrdila, že "ten" Procházka prinesie niečo nové do skostnatelého organizmu štátu. A opäť a zas prišli na rad reči o víziách, o väčšej transparentnosti, o povalení korupcie, o utváraní novej politickej kultúry, ktorá "bude zohľadňovať potreby ľudí". Samé slovné klišé, ktoré by potopilo aj Titanic.
Opakuje sa to, čo takmer vždy: Masmediálne vyrábanie Pána Neomylného, ktorý vie "meniť vodu na víno". Pán Neomylný v reakcii na masmediálne blúznenie začína rýchlo mixovať trocha toho dubčekizmu (socializmus - politika - s ľudskou tvárou), trocha toho "národného vlastenectva" a čo-to zo pseudopravicovej drístológie. Ozaj... čím je... alebo... čo je v pomeroch SR pravica...?
Problém je v očakávaniach občanov-voličov. To neustále čakanie na príchod Hlavného Mechanika Štátu (HMŠ), ktorý dá železnou rukou stop korupcii, stop nezamestnanosti, stop kriminalite... je zarážajúce. Nenastane žiadna "doba", ktorá premení krajinu na Jehovovo Kráľovstvo. Problém je teda najmä v prehnanom očakávaní a nie v HMŠ. Pán Neomylný je v tom vlastne nevinne... teda aspon v podmienkach Slovenska.
Sklamaniam sa vyhneme, ak si prestaneme z hliny utľapkávať bôžika nádeje. To ráno, keď sa raz všetci prebudíme v ríši dobra je nereálne.
A tiež by mali precitnúť všetci obhajcovia tvrdení, že zmena sytému namodeluje štát bez chýb. Chorý je systém, ktorý si nárokuje na riešenie všetkého a všade. Také to Rusko v menšom balení - HMŠ v bojovej nálade, ako odporca "liberálneho kapitalizmu" a "liberálnej demokracie".
"Nestačí sa ráno iba zobudiť, treba aj precitnúť".
