Protest Gorila, ohlodávanie kostí, retrozdruženie a Seneca

Je tomu už rok, čo februárové a marcové "masové" protesty mali vo verejnosti vyvolávať dojem, že krajina sa politicky a morálne nachádza nad priepasťou a preto je nutné, aby po predčasných voľbách (marec 2012) začali vládnuť "zodpovední" politici, ktorí "zohľadňujú" potreby (abstraktného) ľudu. V pozadí protestov stáli skúsené propagandistické kádre. Na tieto boli "nabalené" kádre mladé, neskúsené, no "revolučne" vyladené, odhodlané verejne sa predvádzať pri každej možnej príležitosti, či už na demonštráciách, v televízii, alebo v rozhlase. Ktovie, kde sú "naše" pseudorevolučné mladé kádre dnes? Je možné, že si po večeroch s nostalgiou prezerajú videozáznamy svojho pouličného "boja za lepšie Slovensko". Na volebnom úspechu Smeru - SD z marca 2012 sa paradoxne podielali aj ľudia, ktorí nepatria do tábora "smerákov". Časť novinárskej obce, politológovia (napríklad novinár Štefan Hríb, či politológ Ján Baránek). Hríb v týždenníku Týždeň v mesiaci február 2012 okrem iného napísal: "Celkové vyznenie celoslovenskej akcie však ostalo protikorupčné, a teda veľmi sympatické. Dôraz na spravodlivosť a slušnejšie postavenie Slovenska je dlho nevídaný postoj našich námestí. Hlasné odmietnutie korupcie bolo spúšťačom protestov a ak ostane ich ústrednou myšlienkou a kľúčovou požiadavkou, protestujúci mladí ľudia nemôžu prehrať. Navyše - zorganizovať takéto pohnutie krajiny v krutom mraze je skvelý výkon mladej generácie. Za to tlieskame". Veru tak Štefan. Už sme zdá sa dotlieskali a to hneď po voľbách... Politológ Ján Barának sa v danom čase prihováral za "zmenu systému", pričom o rozkrádaní v systéme komunistickom radšej tajomne mlčal. Na otázku moderátora televízie TA3, či sa za komunistického režimu nekradlo, Baránek odpovedal, že takú otázku neberie... Bodaj by aj bral, keď spoločnosť bola v mesiacoch február a marec 2012 patrične protiparlamentne masírovaná. Ján Baránek chcel jednoducho a jasne zapadnúť do požadovanej medializovanej konštrukcie. Samostatnou kapitolou hodnou spomenutia sú politické subjekty SaS, KDH a SDKÚ. Ich predstavitelia si v televíznych a rozhlasových debatách vzájomne (obrazne mienené) ohlodávali kosti a nebolo toho pána boha, ktorý by bol schopný vrátiť ohlodané mäso späť na kosti. Dodnes je otázne, či predsedovia a podpredsedovia uvedených politických subjektov nevedeli v koho prospech sa v skutočnosti hralo, alebo či si nebodaj naozaj mysleli, že je potrebné a účelné dookola hovoriť o tom, kto, kedy, ako a čo povedal v jednom byte v určitom čase. Dokonca aj inak skúsené KDH sa permanentne nechávalo mediálne namáčať vo vodách politických (predvolebných) hier. Dnes (takmer rok po udalostiach) je isté, že súčasná opozícia sa nepoučila a zrejme tiež v budúcnosti bude schopná naletieť každej provokácii. Detská hystéria a politická slepota charakterizuje slovenských "demokratov". Mylne sa domnievajú, že správna politika má byť len o predkladaní zákonov. Kto nemá periférne politické videnie, ten nech vysokú politiku opustí. Po udalostiach z februára a marca 2012 si však môže gratulovať Smer - SD. Jeho povahový a politický inventár dostal vo voľbách zelenú. Rok po voľbách sa na Slovensku "pekne" červená a nič nenasvedčuje tomu, že Podtatransko by čakalo menej socializmu. Smerácke marxistické retrozdruženie sa zrejme skutočne domnieva, že rôzne "nariadenia" strany a vlády môžu smerovať k "ovládaniu počasia" a "spomaleniu rozpínania vesmíru". Ak by bola nezamestnanosť hoc aj 90 percentná, tak vládne retrozdruženie bude tvrdiť, že "všetko je inak". A podtatranské voličstvo je (zdá sa) stále nepoučiteľné. To si uvedomuje aj Smer - SD. Po skúsenostiach s "Protestom Gorila" bude možné pred ďalšou voľbou poslancov potiahnuť do boja so staronovou politickou taktikou. Že ide o taktiku bude vedieť len "scenárista, režisér a heslonosiči". "Najlepší prostriedok, ako ovládať ľudí, je držať ich za ich vášne". Seneca