Naši referendomaniaci sa zrejme zasekli pred rokom 1989. Vtedy komunistická propaganda pravidelne "prihrávala" pred televízne kamery a mikrofóny rozhlasákov textiláčku z fabriky, baníka, vodiča autobusu, včelára... Vyjadrovali svoje "zásadne odmietavé postoje" k politike vlády USA, alebo k bitiu černochov v JAR. Vtedy išlo o propagandu a z hľadiska Červenokožcov bola snaha o "vypočutie vôle ľudu" pochopiteľná. Totalitné režimy sú už také. Divadielko pre divadielko. Automatizované pohyby v praxi. Textiláčka, baník, vodič autobusu a včelár už nemohli nikomu a ničomu ublížiť, lebo tušili, že sú komparzom v propagandisticko - spoločenskom štúdiu. Dostali inštrukcie, "niečo" odrapotali a hoj sa do "výrobného procesu". Ich prípadná "dnešná" účasť na reálnom rozhodovaní o (povedzme) šéfovi PZ by však bola nebezpečná. Čo vie šička z Oravy o polícii a jej personálnej hierarchii? Asi toľko, čo slepec o farbách. Zástancovia priamej voľby a nekonečných referend tvrdia, že ak šička z Oravy dostane relevantné informácie, tak sa rozhodne správne... Ibaže na rozhodovanie sa nestačia "relevantné" informácie. Žiak v škole môže dostať kvantum informácii z oblasti matematiky. Ak však nemá dostatok "pochopu", tak sú mu "relevantné" informácie k ničomu. Moja úvaha nie je o urážaní roľníctva a robotníctva, ale o konštatovaní... Nech si už o parlamente a poslancoch - politikoch myslíme čokoľvek, je vysoko pravdepodobné, že v rámci strán a hnutí získali prehľad o dianí v štruktúrach a inštitúciách, ktoré musia "aspon nejako" fungovať. Volanie po rozhodovaní "ľudu" na základe (väčšinou) prvoplánových reflexov je nezodpovedné. Textiláčka z fabriky, baník, vodič autobusu a včelár nielenže o dôležitých verejných inštitúciách veľa nevedia, ale zväčša na ne ešte aj kašlú. Nezaťažujme ich privátne myslenie niečim, čo je im vzdialené. Nežiadajme od antišportovca, aby rozhodoval o kandidátovi na post trénera slovenskej fotbalovej reprezentácie... Oživovanie mŕtvolnosti socializmu v SR je ukážkou toho, aká "múdra" je slovenská názorová väčšina. Určite je dodnes presvedčená, že počas volieb v roku 2012 sa rozhodovala správne. Aj tam išlo o priame - ľudové hlasovanie.Ponúkať Slovákom referendá je niečo podobné, ako dávať dieťaťu do rúk zápalky a potom ho posielať do stohu sena pohrať sa... Momentálne má v rúkách zápalky vláda a parlamentná väčšina. Dal jej ich "ľud tejto krajiny". Vatry "zvrchovanosti" budú čoskoro preskakovať nás...
Referendománia, zápalky a stoh sena
Vraj priama demokracia nie je žiadne žúžo, ale údajne je lepšia, ako demokracia zastupiteľská. Na Slovensku sa nám "rozbieha" referendománia. Tú pretláčajú frustrované spolky fanúšikov jednoducho zmýšľajúceho človeka, ktorý je pevne vsadený do takmer 2900 slovenských dedín a dediniek. Predstavme si, že o šéfovi GP, alebo šéfovi PZ by rozhodovala babka demokratka, šička z Oravy, či murár z Handlovej. Ten je možno super murárom, ale (napríklad) o súdnictve a prokuratúre nevie nič. Naši referendomaniaci zrejme chcú, aby sme pri každej "ľudovej" voľbe tŕpli podobne, ako pri voľbách poslancov do NR SR, alebo voľbe "pána" (súdruha) prezidenta. V slovenských pomeroch je čakanie na výsledok ľudového hlasovania niečo, ako čakanie na výsledok vyšetrenia z histológie... Človek nevie, či "náhodou" nemá rakovinu. Strach pomyslieť...